Vstup prvej americkej orbitálnej kozmickej stanice Skylab do atmosféry Zeme vyvolal v roku 1979 po celom svete paniku. Hoci v nej z veľkej časti zhorela, niektoré jej časti dopadli na povrch Zeme. Dnes (11. júla) uplynie od tejto udalosti 45 rokov.
Skylab bola prvou americkou orbitálnou kozmickou stanicou, no nebola prvou kozmickou orbitálnou stanicou vôbec. Prvenstvo v tomto smere patrí, ako aj pri mnohých ďalších vesmírnych rekordoch, Sovietskemu zväzu. Ten vyslal na obežnú dráhu vesmírnu stanicu Saľut už 19. apríla 1971. Spojené štáty vypustili Skylab o viac než dva roky neskôr – 14. mája 1973.
Vesmírna stanica Skylab (doslova Nebeské laboratórium) slúžila na pozorovanie Slnka, Zeme a vykonávanie množstva pokusov z oblasti fyziky, medicíny alebo ekológie. Kým však na nej americkí astronauti mohli začať skúmať, museli ju opraviť.
Stanicu do vesmíru vyniesla raketa Saturn používaná na štarty lunárnych misií Apollo. Pri štarte sa však poškodila – odtrhol sa tepelný štít a poškodili sa aj solárne panely, stanica preto trpela nedostatkom energie. Absencia tepelného štítu navyše znamenala priame vystavenie slnečnému žiareniu, preto sa na niektorých miestach prehrievala a hrozilo jej poškodenie. Narýchlo preto vznikol slnečník, ktorý tepelný štít nahradil.
Opravy vykonali astronauti misie Starlab 2, ktorí na stanici strávili 28 dní, čím prekonali predchádzajúci sovietsky rekord v dĺžke pobytu vo vesmíre. Vytvorila ho posádka misie Sojuz 11, ktorá neskôr tragicky zahynula vo vesmíre na následky dekompresie počas príprav na návrat na Zem.
Misie Starlab 3 a Starlab 4 vždy prekonali predchádzajúce rekordy v dĺžke pobytu vo vesmíre. Astronauti misie Starlab 3 strávili na obežnej dráhe 60 dní, misia Starlab 4 trvala až 84 dní.
S misiou Starlab 4 sa spája aj legenda o štrajku jej trojčlennej posádky.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
