Obsah výmeny informácií so zahraničnými partnermi v podstate kopíruje aktuálne druhy kriminality, ktorým v súčasnosti dominujú podvody v on-line priestore, ekonomická kriminalita a terorizmus.
Vznik Interpolu siaha do obdobia pred prvou svetovou vojnou. Koncom apríla 1914 sa v Monaku uskutočnil medzinárodný trestnoprávny a policajný kongres s cieľom zamedziť pôsobeniu medzinárodných zločincov v krajine. Na kongrese sa zúčastnili zástupcovia 24 krajín z Európy, Ázie, Strednej a Južnej Ameriky, ktorí sformulovali základné ciele a potreby medzinárodnej policajnej spolupráce.
Spoluprácu obnovili v roku 1923, keď sa na podnet rakúskej spolkovej vlády a riaditeľa rakúskej polície Johanna Schrobera zišiel vo Viedni II. medzinárodný kongres kriminálnej polície. Kongresu sa vtedy zúčastnili zástupcovia takmer všetkých európskych krajín, predstavitelia USA, Egypta, Číny a bývalého Československa, ktorí ustanovili Medzinárodnú komisiu kriminálnej polície so sídlom vo Viedni.
Sídlo komisie sa v roku 1938 premiestnilo do Berlína. Činnosť komisie bola v tom čase formálna, pretože jej kontakty s inými krajinami sa prerušili. Po druhej svetovej vojne sa v roku 1946 konala v Bruseli oživujúca konferencia, na ktorej bol prijatý nový štatút organizácie, sídliacej odvtedy v Paríži. Názov Interpol bol vybraný ako telegrafická adresa jej sídla. Od roku 1984 je sídlom Interpolu Lyon.
Jeho riadiacim orgánom je valné zhromaždenie združujúce všetky krajiny. Organizácia spája členské štáty prostredníctvom komunikačného systému nazvanom I-24/7. Ide o zabezpečenú sieť na vzájomné kontaktovanie sa. Sieť tiež umožňuje pristupovať k databázam a službám.
Generálny sekretariát Interpolu spravuje 19 policajných databáz s informáciami o zločincoch a zločinoch – od mien a odtlačkov prstov až po ukradnuté pasy. Súčasným generálnym tajomníkom je Nemec Jürgen Stock, ktorý bol vymenovaný na 83. zasadnutí valného zhromaždenia v Monaku v novembri 2014. Na 88. valnom zhromaždení v roku 2019 v Čile bol opätovne vymenovaný na druhé päťročné obdobie.
