Národná ústredňa Interpolu (NÚI) Bratislava riešila počas 30 rokov existencie 323.145 prípadov. Za toto obdobie eskortovali 1745 hľadaných osôb smerom na Slovensko a do zahraničia. V utorok 3. októbra uplynie 30 rokov od prijatia Slovenska do medzinárodnej organizácie Interpol, združujúcej väčšinu štátov sveta v boji proti zločinu.
„V tomto roku si pripomíname nielen 100. výročie založenia Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície Interpol, ale aj 30. výročie založenia Národnej ústredne Interpol Bratislava úradu medzinárodnej policajnej spolupráce Prezídia Policajného zboru. SR bola prijatá za 170. člena INTERPOL-u na 62. zasadnutí valného zhromaždenia tejto najznámejšej organizácie polície v roku 1993 na Arube (Holandské Antily),“ uviedla pre TASR hovorkyňa Prezídia Policajného zboru SR Denisa Bárdyová.
Samotná slovenská NÚI vznikla 29. októbra 1993. V súčasnosti združuje Interpol 195 členských krajín a jeho centrála sa nachádza vo francúzskom Lyone. Jazykmi Interpolu sú angličtina, francúzština, španielčina a arabčina. K jeho hlavným úlohám patrí zabezpečenie výmeny kriminálnych informácií na medzinárodnej úrovni za účelom podpory objasňovania a prevencie trestnej činnosti. Zároveň pátranie po hľadaných osobách, odcudzených motorových vozidlách a odcudzených a stratených dokladoch.
„Nosnou a kľúčovou úlohou Národnej ústredne Interpolu Bratislava je pátranie po hľadaných osobách v zahraničí, zabezpečenie ich zadržania a po ukončení vydávacieho procesu ich prevoz na územie Slovenskej republiky za účelom trestného stíhania alebo výkonu trestu. V tejto súvislosti nie je možné nespomenúť najúčinnejší a najznámejší nástroj pátrania, tzv. Červený obežník, ktorý má po celom svete nesmiernu váhu a medzi páchateľmi, unikajúcimi pred spravodlivosťou, je dobre známy a právom obávaný,“ priblížila Bárdyová.
NÚI Bratislava poskytuje súčinnosť ktorejkoľvek členskej krajine, ktorá o to požiada, platí to aj recipročne. „Tu je však nutné poznamenať, že dožiadanie nesmie mať náboženský, politický, vojenský alebo rasový charakter a musí byť dodržaná zásada obojstrannej trestnosti skutku. Jednoduchšie bude negatívne vymedziť krajiny, s ktorými naša ústredňa počas svojej 30-ročnej existencie nespolupracovala. Sú to tri krajiny, ktoré sú síce členmi OSN, ale nepripojili sa k ´policajnej rodine´ Interpol – Severná Kórea, Palau, Tuvalu,“ konkretizovala Bárdyová.
Zoznam krajín, v ktorých boli zadržané osoby hľadané slovenskými OČTK, je dlhý. „Z exotickejších destinácií môžeme uviesť Maroko, Južnú Afriku, Keňu, Tanzániu, Brazíliu, Kubu, Peru, Mexiko, Panamu, Japonsko, Thajsko, Maurícius. Vyšpecifikovať najrozšírenejšie trestné činy, ktorým sa slovenská pobočka Interpolu venuje, by bolo neobjektívne. Po osobách pátrame na základe zatýkacích rozkazov vydaných slovenskými súdmi pre najrôznejšiu trestnú činnosť, počnúc obyčajnými krádežami, lúpežami, podvodmi, obchodovaním s drogami, obchodovaním so zbraňami, končiac členstvom v zločineckej skupine a vraždami,“ povedala hovorkyňa.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
