Počas pobytu na stanici Mir sa Bella podieľal na vedeckom programe Štefánik. Jeho súčasťou bol endotest – pravidelné odbery krvi, ktorej vzorky sa v zmrznutom stave previezli na Zem, kde boli predmetom ďalšieho skúmania. Cieľom pokusu bolo zistiť, ako ľudský organizmus reaguje na vonkajšie podnety a stresy v najťažšej fáze vesmírneho letu, keď sa človek ocitne v bezváhovom stave.
Jeho organizmus dostával šoky
V rámci výskumu musel Bella svojmu organizmu spôsobovať šoky. Napríklad si podať inzulín, po ktorom sa mu znížil obsah cukru v krvi, na ďalší deň musel zasa vypiť glukózu. Takisto riešil matematické rovnice. Ďalším programom bolo liahnutie japonských prepelíc v beztiažovom stave. Vyliahnuté prepelice sa podarilo prepraviť na Zem, pričom tri prežili extrémne podmienky a zimu pri pristávaní.
Bella po osemdňovom pobyte vo vesmíre 28. februára 1999 úspešne pristál v zasneženej kazašskej stepi. Spúšťací aparát sa dotkol Zeme o 3.15 h SEČ. Spolu s ním sa vrátil aj ruský kozmonaut Padalka. Vo vesmíre strávil Bella počas 125 obehov Zeme celkovo 7 dní 21 hodín 56 minút 19 sekúnd.
„Keď som sa dozvedel, že som kandidát číslo jeden, bolo to veľmi radostné, zároveň ale veľmi zaväzujúce. V tom okamžiku som si uvedomil, že celá zodpovednosť je na mne. Keď človek odchádza priamo na štartovaciu rampu, keď sa postaví na schodíky a zamáva dolu ľuďom, vtedy si uvedomí, že ten okamih je už tu. Sú to len zlomkové okamihy, ktoré prebehnú človeku mysľou, ale inak musí byť maximálne na sto percent sústredený na to, čo má robiť. Až po návrate na Zem som si začal uvedomovať, že čo sa vlastne stalo,“ dodal v minulosti pre TASR Bella.
