„V Centre prípravy kozmonautov J. A. Gagarina sme absolvovali ďalší maratón rôznych vyšetrení na špeciálnych zariadeniach, akými sú centrifúgy a podobne. Taktiež sme boli vyšetrovaní v špeciálnom výskumnom lekárskom zariadení v Moskve, ktoré je určené pre letcov a kozmonautov. Tam sa rozhodlo, že ja a Fulier sme vhodní kandidáti na to, aby sme mohli letieť do vesmíru. Potom to už zobralo veľmi rýchly spád,“ prezradil dávnejšie pre TASR Bella.
Príprava trvala 11 mesiacov
Samotná príprava budúcich kozmonautov trvala 11 mesiacov. Prvá etapa zahŕňala všeobecnú kozmickú prípravu, ako je teória lietania kozmických telies, kozmickú navigáciu a kozmickú medicínu. Druhá časť prípravy bola zameraná na praktický výcvik. Medzičasom obe zainteresované strany 28. mája 1998 podpísali v Moskve medzivládnu dohodu o zabezpečení letu slovenského kozmonauta na orbitálnu stanicu Mir. O slovenskom kozmonautovi číslo jeden sa rozhodlo 4. augusta 1998. Stal sa ním Bella a Fulier bol jeho náhradníkom.
Raketa s kozmickou loďou Sojuz TM-29 odštartovala 20. februára 1999 o 5. hodine 17. minúte stredoeurópskeho času z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. Okrem Ivana Bellu na jej palube leteli veliteľ posádky Viktor Afanasiev (50) z Ruska a palubný inžinier Jean-Pierre Haigneré (50) z Francúzska.
„Štart prebieha v plne automatickom režime, ale to neznamená, že kozmonauti majú ´veget´ a pohov. Každý kozmonaut zodpovedá za svoju oblasť prístrojov a ovládačov. Má pred sebou itinerár a v každom zlomku sekundy musí sledovať, či všetko prebieha, ako má. Keď nastane nesúlad, musí zasahovať ručne,“ priblížil kľúčové okamihy letu Bella. Len 8 minút a 46 sekúnd trvala fáza letu, v ktorej raketa vyniesla kozmickú loď mimo zemskej atmosféry, do výšky asi 200 až 220 kilometrov nad zemským povrchom.
Sojuz TM-29 sa o dva dni neskôr úspešne spojil so stanicou Mir. Náročný približovací manéver prebiehal vo výške 350 kilometrov nad Zemou v rýchlosti cca 28 tisíc km/h. Po spojení ako prvý „vplával“ do Mir-u Bella so slovenskou vlajočkou. Tam sa zvítali s kozmonautmi Gennadijom Padalkom a Sergejom Avdejevom.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
