Nobel vynikal aj ako obchodník a podnikateľ s obrovským citom pre finančné transakcie. Dosiahol nevídané zisky a zaradil sa medzi najúspešnejších a najbohatších ľudí planéty. Bol neustále na cestách, práve preto ho spisovateľ Victor Hugo nazval najbohatším tulákom Európy.
Finančný fond, z ktorého sa dodnes vyplácajú odmeny laureátom Nobelovej ceny, ustanovil Alfred Nobel podpisom svojho testamentu v roku 1895. Poveril v ňom švédsku Akadémiu vied rozdeľovaním cien a obdaril ju čiastkou 32 miliónov švédskych korún.
Alfred Nobel v dokumente napísal, že časť jeho majetku sa má použiť ako prémia spojená s ocenením za fyziku, chémiu, medicínu, literatúru a za prínos pre mier osobám, ktoré „ľudstvu preukážu najväčšie služby“.
Prvé Nobelove ceny udelili v deň piateho výročia Nobelovho úmrtia 10. decembra 1901. K myšlienke podporiť cenou významné počiny osobností priviedla Nobela spisovateľka, kritička militarizmu a jedna z priekopníčok feminizmu Bertha von Suttnerová. V Paríži niekoľko mesiacov pracovala ako jeho sekretárka. Nobel sa do vzdelanej a rozhľadenej ženy zamiloval, ale náklonnosť mu nebola opätovaná. Napriek tomu sa medzi nimi vytvorilo doživotné priateľstvo. Práve Bertha von Suttnerová sa stala v roku 1905 prvou nositeľkou Nobelovej ceny za mier.
Alfred Nobel zomrel 10. decembra 1896 v talianskom letovisku San Remo vo veku 63 rokov. Pochovaný je na Severnom cintoríne v rodnom Štokholme.
Poslednú vôľu švédskeho priemyselníka Alfreda Nobela, ktorou sa položili základy prestížnej ceny nesúcej jeho meno, sprístupnili v roku 2015 prvýkrát verejnosti. Rukou písaný dokument bol vystavený v Nobelovom múzeu v Štokholme ako súčasť výstavy s názvom „Dedičstvo“.
