Patril medzi najvýznamnejšie osobnosti, ktoré žili v 19. storočí. Na svojom konte mal 355 patentov – z nich najznámejší je dynamit. Veril, že zničujúce výbušniny odradia armády od vzájomného zničenia. Svojím závetom založil najprestížnejšie medzinárodné ocenenie ľudskej činnosti – Nobelovu cenu.
V sobotu 21. októbra uplynie 190 rokov od narodenia svetoznámeho švédskeho podnikateľa, chemika, inžiniera, vynálezcu a filantropa Alfreda Nobela.
Alfred Bernhard Nobel sa narodil 21. októbra 1833 v Štokholme ako tretí zo štyroch synov do rodiny známeho vynálezcu a inžiniera Immanuela Nobela. Po bankrote stavebnej firmy odišla rodina v roku 1837 do Fínska a odtiaľ do Ruska, kde sa Immanuel Nobel zaoberal výrobou výzbroje pre armádu ako napríklad výrobou morských mín slúžiacich na zastavenie nepriateľských lodí pred útokom na Petrohrad.
V severnej metropole Ruska získal Alfred Nobel vzdelanie z prírodných vied a literatúry. Už ako 16-ročný ovládal okrem rodnej švédčiny aj ďalšie štyri jazyky, plynule hovoril po rusky, francúzsky, anglicky a nemecky. K jeho záujmom patrili poézia a literatúra, ale na otcovu radosť aj chémia a fyzika.
Trhavinu pod názvom dynamit vynašiel v roku 1866, o rok neskôr si ju nechal patentovať. Založil 90 tovární na výrobu dynamitu vo vyše 20 krajinách sveta – jednu z nich v roku 1873 v dnešnej Bratislave pod názvom Dynamit Nobel (Dynamitka).
Okrem najznámejšieho patentu na výrobu dynamitu bol držiteľom stoviek patentov v chémii, optike a biológii. Vynašiel aj detonátor – rozbušku. Dynamit spolu s použitím vrtáka s diamantovou korunou a pneumatickej vŕtačky rapídne zlacnil odstrel skál, razenie tunelov, stavbu kanálov a iné stavebné práce. Popri výrobe výbušnín ho lákal tiež umelý hodváb, syntetický kaučuk a koža.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
