Po opustení väzenia pracoval ako obvodný lekár v Trnave do roku 1952, keď druhý krát, v tomto prípadne úspešne, emigroval zo socialistického Československa. Najprv žil v Rakúsku, neskôr v Nemecku a v roku 1955 sa usadil v Spojených štátoch amerických (USA). V rokoch 1955 – 1963 vykonával lekársku prax v Cronswille State Hospital a v rokoch 1963 – 1974 v Harlem Valley Hospital vo Wingdale.
Napriek tomu, že Žarnov bol silne veriaci katolík, sa jeho básnická tvorba vyznačovala burcujúcim charakterom, za čo si vyslúžil prezývku „básnik biča“. Knižne debutoval zbierkou Stráž pri Morave (1925), v ktorej sa predviedol ako národne orientovaný autor, a to až do takej miery, že sa zbierkou zaoberal aj vtedajší československy parlament. Napokon bol náklad zbierky úradmi zhabaný.
Aj ďalšie zbierky Brázda cez úhory (1929), Hlas krvi (1932) a Štít (1940) sa niesli v podobnom duchu a odrážali sa v nich vtedajšie spoločenské problémy a udalosti, na ktoré sa Žarnov pozeral národnou a katolícko-kresťanskou optikou. Z radu jeho básnických diel sa tematicky vymyká zbierka Mŕtvy z roku 1941, v ktorej sa snažil vyrovnať so smrťou svojho sedemročného syna.
V americkom exile sa venoval prekladom Sofokla, Danteho, Oscara Wilda, alebo veršom Karola Wojtylu – budúceho pápeža Jána Pavla II. Podieľal sa aj na živote krajanských spolkov a publikoval v krajanských periodikách ako Slovák v Amerike, Jednota či Slobodné Slovensko. V USA napísal aj svoju poslednú zbierku Presievač piesku (1978).
Andrej Žarnov zomrel 16. marca 1982 v americkom meste Poughkeepsie.
