V súčasnosti je Nafta akciovou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je najmä uskladňovanie energie v podzemných zásobníkoch a ťažba uhľovodíkov.
„Je šiestym najväčším prevádzkovateľom zásobníkov plynu v Európe. Nafta aktuálne pôsobí v siedmich európskych krajinách, kde prevádzkuje podzemné zásobníky, realizuje prieskumné a ťažobné činnosti a takisto sa zúčastňuje na projektoch na skladovanie energie z obnoviteľných zdrojov. Sídlo spoločnosti je v Bratislave, pričom firma pôsobí na západnom a východnom Slovensku. Zásobníky sú situované na Záhorí v obciach Plavecký Štvrtok a Gajary. Ťažbu uhľovodíkov firma vykonáva v lokalite Viedenskej panvy – sever, Dunajskej panvy a Východoslovenskej nížiny,“ priblížil pre TASR generálny riaditeľ spoločnosti Martin Bartošovič. Ako dodal, Nafta aktuálne zamestnáva 564 zamestnancov vo všetkých svojich prevádzkach.
V roku 1946 došlo k zlúčeniu ropného priemyslu v Čechách a na Slovensku. Ku komerčnému využívaniu vedľajšieho produktu ťažby nafty – zemného plynu, spoločnosť pristúpila v roku 1950.
Už v roku 1952 prebehla prvá modernizácia na základe seizmických vĺn. Rok 1958 sa radí do éry začiatku plynofikácie Slovenska a v roku 1959 krajina dosahuje vrchol ťažby zemného plynu 1,3 miliardy kubických metrov (m3) za rok.
Začiatkom 70. rokov sa začalo s využívaním vyťažených ložísk zemného plynu na podzemné zásobníky. Ako prvé boli prebudované vyťažené ložiská v okolí obcí Láb, Gajary a Suchohrad a na prelome 80. a 90. rokov aj pri Malackách. Koncom 80. rokov komplex zásobníkov Láb dosiahol kapacitu 1,7 miliardy m3 a denný vtlačno-ťažobný výkon 20 miliónov m3. Slovenské zásobníky Nafta v súčasnosti predstavujú objem takmer 37 TWh.
Z čias maloroľníka Medlena sa zachovalo len presné miesto prvého vrtu a pamätná tabuľa, ktorá na tomto mieste stojí.
