Bolo päť hodín ráno 11. novembra 1918. V železničnom vagóne pri Compiégne neďaleko Paríža práve dorokovali predstavitelia Dohody a Nemecka. Výsledok ich stretnutia znamenal pre Európu a jej obyvateľov nielen pokoj od bojov, ale i zásadné zmeny v mnohých oblastiach života.
Dnes (11. novembra) uplynie 105. výročie od uzatvorenia prímeria medzi Nemeckom a dohodovými štátmi, čím sa oficiálne ukončila prvá svetová vojna (1914-1918).
„Rokovania o miery sa vo vagóne pri Compiégne začali už 8. novembra. Počas nich 9. novembra abdikoval nemecký cisár Wilhelm II. a Nemecko sa stalo republikou na čele s kancelárom Friedrichom Ebertom. Nakoniec bolo prímerie medzi Nemeckom a dohodovými štátmi (Británia, Francúzsko, Rusko, neskôr sa pripojilo Taliansko a USA) platné od 11. hodiny parížskeho času toho istého dňa. Podmienky prímeria zodpovedali kapitulácii: zrušenie Brestlitovskej zmluvy, evakuácia všetkých okupovaných území a odovzdanie obrovského množstva vojenského materiálu a dopravných prostriedkov,“ vysvetlila pre TASR vedecká pracovníčka Vojenského historického ústavu (VHÚ) Jana Zaťková.
Uzatvorenie prímeria bolo očakávanou udalosťou. Na jeseň 1918 sa Nemecko a jeho spojenci nachádzali na pokraji zrútenia. Vplyvom vojenských porážok a zlej hospodárskej situácie sa vzbury a povstania šírili medzi vojakmi i civilmi. Nemecko postupne zostalo na vedenie vojny samé.
„Dňa 29. septembra Spojenci obsadili Sofiu a Bulharsko uzatvorilo prímerie, 31. októbra kapitulovala Osmanská ríša. Posledný rakúsko-uhorský panovník Karol II. sa pokúsil zachrániť rúcajúcu sa monarchiu a 16. októbra 1918 vyhlásil federalizáciu monarchie. Ani tento akt však jej rozpadu na národnostné štáty už nezabránil. Pod vplyvom udalostí bola 28. októbra vyhlásená samostatná republika Čechov a Slovákov a osamostatňovať sa začali aj jej ostatné časti. V maďarskej časti Uhorska bola na krátky čas vymenovaná uhorská vláda Mihálya Károlyiho,“ povedala ďalej historička.
Začiatkom novembra zástupcovia Rakúsko-Uhorska podpísali pri Padove prímerie. Nasledoval rozpad monarchie a vznik samostatnej Rakúskej republiky a Maďarskej ľudovej republiky. V samotnom Nemecku došlo 3. novembra k vzbure, ktorá prerástla do revolúcie. Za týchto okolností už Nemecko nebolo schopné čeliť postupu dohodových vojsk.
„Poverenie viesť nemeckú delegáciu a vyjednať prímerie však nedostali vojenskí predstavitelia štátu, ale touto úlohou bol poverený politik katolíckej strany Matthias Erzberger. Na čele delegácie spojencov stál ich najvyšší vojenský predstaviteľ – francúzsky maršal Ferdinand Foch,“ uviedla Zaťková.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
