„O osem dní neskôr bol vysadený pri obci Požáry na Křivoklátsku spoločne s príslušníkmi tvoriacimi skupiny BIVOUAC a BIOSCOP. Po úspešnom doskoku a ukrytí materiálu odcestoval na záchytné adresy. Na jednej z nich sa stretol s nadporučíkom Alfrédom Bartošom. Ten ho vzhľadom na jeho odbornosť a potreby domáceho ilegálneho hnutia poskytol ako radistu Ústrednému vedeniu domáceho odboja v Cerhoniciach pri Brne. Vysielačka Sparta II, ktorú obsluhoval, bola však 30. júna 1942 odhalená Gestapom,“ priblížil ďalej Šumichrast.
Vysielačku obsluhovali odbojári v pivovare Cerhoniciach. Po jej odhalení došlo k prestrelke. Z pivovaru sa podarilo uniknúť dvom radistom – Oldřichovi Dvořákovi a Františkovi Peltánovi, ktorý bol radistom legendárnej odbojovej skupiny Traja králi (takto ich pomenovalo Gestapo).
Dvořák ušiel najskôr k rodičom do Brna. Následne prešiel cez hranice na Slovensko, kde plánoval u svojej sestry prežiť hrôzy, ktoré nacisti rozpútali po smrti Heydricha. Cestou k nej sa ešte zastavil v Skalici, aby miestnemu notárovi odovzdal pozdrav od jeho syna, ktorý bol československým vojakom vo Veľkej Británii. Ten ho však odmietol a obratom nahlásil jeho pobyt žandárskej stanici. Notár si totiž myslel, že Dvořák môže byť provokatér od Ústredne štátnej bezpečnosti (tajná polícia Slovenského štátu) alebo od Gestapa.
Začala sa naháňačka, ktorá sa 9. júla 1942 skončila Dvořákovou smrťou. Príčiny jeho smrti sa rôznia. Podľa jedných prameňov bol zastrelený žandárom, podľa iných na Dvořáka vystrelili aj žandár aj poľný hájnik.
Ako uvádza informačný časopis obce Radošovce, s odvolaním sa na žandársku knihu zo Skalice – malo najskôr dôjsť medzi hájnikom a Dvořákom k prestrelke. Hájnik následne prišiel na žandársku stanicu do Radošoviec s oznámením, že po ňom strieľal neznámy muž. Veliteľ žandárskej stanice podal 9. júla 1942 hlásenie okresnému veliteľovi do Skalice a ten zorganizoval prenasledovanie Dvořáka.
Prenasledovania sa zúčastnil okresný žandársky veliteľ, desať žandárov z Holíča a zo Skalice, dvaja žandári z Radošoviec. Záťahu sa mali podľa ústnych svedectiev zúčastniť aj príslušníci Hlinkovej gardy z Vlčkovian.
Oldřich Dvořák bol zranený tak, že nemohol utiecť a doteraz nie je známe, kto mu zranenie spôsobil. Či to bol poľný hájnik alebo žandári, či gardisti. V beznádejnej situácii volil smrť vlastnou zbraňou, tak ako mnohí jeho spolubojovníci.
Podľa Šumichrasta osoby dôvodne podozrivé z toho činu v povojnovom vyšetrovacom protokole skutočne uviedli, že parašutista spáchal samovraždu. „Dvořák bol 11. júla 1942 pochovaný v Radošovciach. V roku 1948 boli jeho ostatky exhumované a prevezené na Ústredný cintorín v Brne, kde bol so všetkými vojenskými poctami pochovaný. Potom 17. júla 1948 bol povýšený na nadporučíka pechoty v zálohe in memoriam,“ dodal pre TASR Šumichrast.
