Ako je možné, že Trumpov narcistický, impulzívny a chaotický štýl reči a vôbec spôsob jeho verejného vystupovania je pre toľkých ľudí prijateľný a veria mu? Na túto otázku hľadal odpoveď aj Loren D. Marsch, expert na klasické jazyky z Humboldtovej univerzity v Berlíne.
Pri hľadaní odpovede či vysvetlenia nám podľa Marscha môže pomôcť starogrécky filozof Aristoteles, ktorý prišiel s určitým konceptom príbehu. Odborník na klasické jazyky analyzoval Aristotelov koncept príbehu, tzv. teóriu muthos v diele Poetika („Muthos: Aristotle’s Concept of Narrative and the Fragments of Old Comedy“, 2021). Muthos (v ďalšom budeme požívať u nás zaužívanejší termín mythos, pozn. red.) je „nadčasový teoretický rámec, ktorý dokáže odhaliť vnútorné fungovanie“ príbehu, dokonca aj politického príbehu a rétoriky Donalda Trumpa, tvrdí Marsch.
Mythos a epizódy
Aristoteles rozpoznal, že každý rozprávaný príbeh obsahuje dva druhy udalostí: mythos a epizódy.
Mythos je sled, respektíve reťazec udalostí, ktoré sú úzko spojené príčinou a následkom. Každá udalosť spôsobí ďalšiu. Táto schéma je jadrom príbehu a je rozhodujúca pre jeho emocionálny účinok.
Tento reťazec udalostí si môžeme predstaviť ako biliardové gule: zasiahnete prvú, ktorá potom narazí na ďalšiu, tá na ďalšiu a tak ďalej. Aby ste však dosiahli želaný výsledok, musíte prvú guľu zasiahnuť presne špecifickým spôsobom, pomáha s vysvetlením Marsch.
Epizódy sú ďalšie udalosti príbehu. Sú len voľne spojené, môžu byť náhodné a nemusia sa vyskytnúť ako priamy účinok toho, čo sa stalo predtým. Pre emocionálny efekt príbehu či rozprávania sú mimoriadne dôležité, pretože sú často tou najsenzačnejšou a najpútavejšou časťou príbehu.
„Mythos aj epizódy sú kľúčové pre vytvorenie príbehu s maximálnym emocionálnym účinkom,“ konštatuje Marsch.
Epizódy živia mythos
„Samotnú prezidentskú kampaň (Donalda Trumpa, pozn.) možno vnímať ako príbeh s mythos udalosťami a epizódnymi udalosťami, ktoré sa odohrávajú v médiách,“ tvrdí Marsch.
Trumpova kampaň bola často kritizovaná pre chaos, šírenie lží, veľkolepé predvolebné sľuby atď. Pre jeho priaznivcov však tieto udalosti nie sú podstatné, sú to len také epizódy. Tým podstatným je niečo, čo sa tiahne za tým všetkým ako hlavný odkaz, totiž veľmi koherentný mythos: že je outsider, ktorý sa postavil proti skorumpovanému establishmentu. To je dlhodobo podstata rétoriky Donalda Trumpa. Všetko ostatné sú len epizódy tvoriace rámec pre túto podstatu.
Ešte raz: podstatné z hľadiska vysvetlenia úspechu nie sú jednotlivosti ako lži, dezinformácie, nenávisť a podobne. To sú „len“ epizódy. Touto optikou možno Trumpov politický príbeh zhrnúť nasledovne: USA riadia skorumpovaní insideri (demokrati a im podobní), ktorí útočia na outsidera (Trump). Tým, že im outsider vzdoruje, dokazuje, že je neoblomný a nedá sa skorumpovať.
Trump však zároveň potreboval, aby ho kritizovali, aby na neho útočili, preto zámerne provokoval a vyvolával kritiku a útoky, pripomína Marsch. Mnohé z jeho nevyspytateľného a nepredvídateľného správania sleduje práve tento zámer. Keď totiž na neho zaútočili alebo ho silno kritizovali, mohol lepšie mobilizovať davy svojich priaznivcov ukazovaním prstom na establishment. Pri tomto mechanizme boli javy ako dezinformácie, neschopnosť prijať prehru v roku 2020 a podobne v očiach jeho priaznivcov len epizódy, nepodstatné veci; to podstatné bolo postavenie sa na odpor proti establishmentu.
Trump zámerne vyvoláva kritiku a útoky a potom príde s reakciou. Práve táto reakcia potom podsúva to, čo je pre emočný efekt príbehu a rétoriky podstatné. Aj keď je jeho správanie nevyspytateľné, sleduje cieľ: Trump nemení svoje správanie, nemení kurz, ani sa neospravedlňuje za útoky. Tak sa pre svojich priaznivcov stáva silným a neoblomným. A oni mu uverili, že bojuje proti skorumpovanému systému.
