Koučka a psychoterapeutka vo výcviku Sára Kratochvílová dodáva: „Stereotyp, že ženy sú horšie vodičky, sa často prezentuje ako fakt, ale málo sa hovorí o tom, aké to má negatívne dôsledky. Výskumy totiž ukazujú, že stereotypy majú tendenciu samy seba potvrdzovať. Pokiaľ predkladáme ako fakt, že dievčatká budú horšie v matematike, dievčatá tento predpoklad internalizujú a skutočne budú podávať horší výkon. Na základe tohto stereotypu sa im tiež nebudeme vo výučbe matematiky toľko venovať, pretože aj tak očakávame, že budú horšie ako chlapci.“
Vo výsledku tak len samotná existencia takého stereotypu mení realitu. V testoch, kde sa prejavujú rodové odlišnosti, stačí na vyrovnanie tohto rozdielu iba inštrukcie účastníkom, že v tomto teste sú ženy aj muži rovnako úspešní. Podobne to platí aj pri šoférovaní.
Ďalšou otázkou je je, čo vnímame ako znak lepšieho vodiča a ako to chceme merať. Väčšie vodičské sebavedomie majú muži, ale tí tiež vykazujú viac nehôd. Ženy zase vykazujú horšie výsledky napríklad v niektorých vizuálno-priestorových úlohách. Podľa odborníkov však tento rozdiel nezávisí nutne len na fyziologickom pohlaví, ale aj na použitých stratégiách, tréningu, náročnosti a rodových stereotypoch.
Zdá sa tak, že pozorované rozdiely nie sú dielom len prírody, ale aj sociálnych vplyvov, ktoré môžeme ovplyvniť. Vo výsledku tak rodové rozdiely vo vedení auta skutočne existujú, ale je otázka, či dohromady hovoria skôr v prospech žien alebo mužov a ako veľmi sú spôsobené našou biológiou proti skúsenostiam alebo spoločenským stereotypom.
„Súhrnne povedané, na otázku, či sú ženy lepšie alebo horšie vodičky, sa nedá jednoducho odpovedať a možno by bolo užitočnejšie sa viac zamerať na potreby a schopnosti jednotlivca ako na súboj pohlavia,“ upozorňuje Sára Kratochvílová.
Faktom je, že sa ženy za volantom viac boja
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
