Pápež František sa narodil v Buenos Aires, ale poslednýkrát navštívil svoju rodnú krajinu v roku 2013, keď ešte pôsobil ako arcibiskup a odchádzal na konkláve do Vatikánu. Od vtedy, ako sa stal pápežom, nikdy nezavítal do Argentíny. Jeho rozhodnutie nevrátiť sa domov malo za cieľ vyhnúť sa politizovaniu jeho návštevy, čo vysvetľuje aj stanica BBC. Vzťahy s politikou v krajine boli totiž komplikované, čo prispelo k jeho opatrnosti.
Podľa miestneho kňaza František pred svojím odchodom na konkláve plánoval návrat do Buenos Aires, pričom niektorí dokonca predpokladali, že jeho pontifikát bude krátky. Nakoniec však na Petrovom stolci pôsobil dlhých 12 rokov, až do svojej smrti v apríli 2025. Napriek tomu sa o svoju rodnú krajinu stále zaujímal a občas sa vyjadroval k témam ako futbal, tango alebo kultúrne udalosti, ako uviedol jeho priateľ, akademik Gustavo Vera.
František počas svojho pontifikátu navštívil krajiny susediace s Argentínou, ako Brazíliu, Bolívii, Paraguaj, Čile, Kubu, Ekvádor, Mexiko a Peru, ale Argentína na jeho zozname nikdy nefigurovala. BBC Mundo však poukazuje na to, že vzťah medzi Františkom a jeho domovinou bol zložitý. Kým mnohí ho mali radi a dodnes smútia za jeho odchodom, iní ho považujú za kontroverznú osobnosť, najmä kvôli jeho minulosti počas vojenského režimu v Argentíne.
Počas vojenského režimu v rokoch 1976 až 1983, keď bol provinciálom jezuitov, František čelil kritike za rozhodnutie zrušiť ochranu dvoch kňazov, ktorí sa angažovali v sociálnych projektoch v chudobných štvrtiach Buenos Aires. Títo kňazi boli unesení a držaní v zajatí počas piatich mesiacov, čo František neskôr vysvetlil v svojej biografii „Jezuita“ (2010) ako krok, ktorý bol podmienený jeho vekom a obmedzenými vzťahmi. Diskusia o jeho úlohe v tomto období však bola do veľkej miery uzavretá po tom, ako sa objavili svedectvá ľudí, ktorým František pomohol utiecť z krajiny, ako sa uvádza v knihe Zachránení Františkom (2019).
Pápež František sa v mnohých rozhovoroch vyjadril, že otázka jeho návštevy Argentíny nie je momentálne aktuálna a že predtým, ako sa rozhodne, je potrebné vyriešiť rôzne otázky. V roku 2024 sa František počas svojho pontifikátu stretol s obyvateľmi 60 krajín, ale Argentínu do tohto zoznamu nezaradil.
Dôvody jeho neprítomnosti sa často interpretovali v politických súvislostiach, najmä vzhľadom na rastúcu hospodársku krízu v Argentíne, ktorá zahŕňala 300-percentnú infláciu a rastúcu chudobu. Niektorí kritici tvrdili, že pápež sa nevenoval dosť pozornosti svojej rodnej krajine. Naopak, Gustavo Vera tvrdí, že František sa vyhýbal návšteve Argentíny, aby sa zabránilo tomu, aby jeho prítomnosť nebola zneužitá na politické účely. Argentína je totiž rozdelená na peronistov a anti-peronistov, a tento politický konflikt trvá už desaťročia.
Mnoho ľudí v krajine považovalo Františka za prívrženca prvej skupiny, no v knihe Pastier (2023) pápež vyvrátil akékoľvek spojenie s peronizmom.
Niektorí ho obviňovali z prílišného spojenia s politikmi, ako napríklad bývalou prezidentkou Cristinou Fernándezovou Kirchnerovou, ktorá bola nedávno odsúdená za korupciu. Na druhej strane, pápež František sa stretával s politikmi z rôznych politických strán, vrátane bývalého prezidenta Mauricia Macriho a súčasného prezidenta Javiera Mileia.
Podľa Veru, Argentínčania by sa mali zamýšľať nad tým, čo spravili, aby si zaslúžili pápežovu návštevu, miesto toho, aby sa zameriavali na to, že k nim neprišiel. Vera tiež zdôrazňuje, že napriek kritike, ktorá sa voči Františkovi objavila v mestských oblastiach a médiách, na perifériách Argentíny bol pápež stále veľmi obľúbený a uznávaný.
