Teoreticky má takúto možnosť každý, prakticky už je to vzhľadom na schopnosti, náklady alebo nedostatok času na zmenu povolania či rekvalifikáciu podstatne ťažšie. Ak je však cirkadiánny rytmus genetikou podmienený len čiastočne, existuje priestor pokúsiť sa ho v záujme vlastného zdravia poupraviť.
„Je to možné, ale nemožno nikdy človeka preprogramovať úplne,“ uviedla pre americký web CNN riaditeľka centra pre cirkadiánne a spánkové lekárstvo vo Feinbergovej lekárskej škole Phyllis Zeeová.
Následne ponúkla aj niekoľko tipov, ktoré by mali človeku čo i len s miernym posunom režimu pomoci. Prebúdzať by sa mal ideálne so slnečným svetlom alebo v prípade umelého osvetlenia sa vystaviť modrému svetlu, na ktoré organizmus reaguje prebúdzaním. Ideálne sú napríklad lampičky, ktoré s blížiacou sa chvíľou prebudenia zvyšujú intenzitu modrého svetla. Pri zaspávaní platí pravý opak, to by mal človek dlhšiu dobu pred spaním vypnúť televíziu a na počítači alebo smartfóne minimálne odfiltrovať práve modré svetlo.
Nočné sovy snažiace sa posunúť si režim by potom mali ráno cvičiť a naopak večer sa cvičeniu vyhnúť, podobne by nemali jesť pred spánkom aspoň tri hodiny. Zeeová dôrazne varuje pred práškami na spanie a ako možnú alternatívu navrhuje malú dávku melatonínu, čo je hormón, ktorý telo produkuje prirodzene, keď sa chystá na spánok. Nikdy by ho však človek nemal požívať v okamihu, keď je vystavený svetlu. Telo by tak čelilo zmäteniu. Samotný posun spacieho režimu by potom mal postupovať len po malých krôčikoch.
