Zároveň platí, že sa rytmus môže v čase meniť, a dá sa povedať, že čím je človek starší, tým skôr patrí k ľuďom, ktorí vstávajú skoro a tiež chodia spať skoro.
Prečo nie sú všetci od prírody ranné vtáčatá, keď sa zdá, že je to výhodnejšie?
Odpoveď ponúka štúdium ľudu Hadza žijúceho v Tanzánii, ktorých životný štýl je možné charakterizovať ako život lovcov a zberačov. Keď im vedci umiestnili na zápästí zariadenie monitorujúce ich denný režim, zistili, že nikdy sa nestalo, aby spala celá skupina. V akýkoľvek okamih bolo nahor minimálne osem ľudí. Evolučne sa totiž ukázalo, že je výhodné pre prežitie mať v tlupe jedinca s rôznymi cirkadiánnymi rytmami, aby bol neustále niekto na stráži.
Moderná spoločnosť už ale šabľozubé tigre, medvede alebo ďalšie nebezpečné šelmy neohrozujú.
Navyše je výrazne vychýlená svojim fungovaním v prospech ranných vtáčat, pretože sa začína pracovať spravidla v čase, keď sa nočné sovy ešte len dostávajú do štádia prebúdzania.
Obzvlášť neblahé dôsledky potom má skoré vstávanie na deti a pubescenty, medzi ktorými je viac nočných sov ako medzi dospelými. Podľa odhadov tak cez 70 percent stredoškolákov nemá dostatok spánku a skorý začiatok školy im rozbíja rytmus.
Vo Veľkej Británii sa jedna stredná škola rozhodla vykonať experiment a počas štyroch rokov rôzne menila začiatky vyučovania
Sledovanie, aký to bude mať vplyv na študentov, ukázalo, že neskorší začiatok (teda napríklad o 10:00 miesto o 8:50) priniesol lepšie študijné výsledky a menšiu chorobnosť. Na školách začína vyučovanie spravidla o ôsmej hodine, niekde ale ženú študentov do lavíc už o siedmej, čo znamená, že tí dochádzajúci musia vstávať ešte výrazne skôr, a to je pre režim sov prirodzene devastujúce.
Samotné ponocovanie, ak je v súlade s cirkadiánnym rytmom, nie je príčinou vyššej úmrtnosti, stresu alebo zdravotných ťažkostí. Byť nočnou sovou teda nie je problém sám o sebe. Problém je, keď sa človek s týmto režimom snaží alebo je nútený žiť v rytme, v ktorom funguje spoločenstvo. Žiaci a študenti ťažko ovplyvnia, koľko musia vstávať do školy, ale dospelí ľudia už majú predsa len väčšie možnosti nájsť si zamestnania, ktoré budú v súlade s ich prirodzenými vnútornými hodinami.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
