Ranné vtáča, ďalej doskáče. Kto ráno vstáva, Pán Boh mu dáva. Význam aspoň jedného zo spomínaných prísloví aj pri doslovnom preklade by úplne bez problémov pochopili aj ľudia v Poľsku, Nemecku, Rusku, Francúzsku, Británii, Španielsku a určite aj v ďalších krajinách. Skrátka je odnepamäti známe, že skoré vstávanie sa vypláca. A vedecké výskumy dávajú porekadlám do istej miery za pravdu. Ranné vtáčatá sú šťastnejšie, zdravšie, menej sa stresujú alebo majú vyššie príjmy ako nočné sovy. Príčina je pritom závažná tak pre nočné sovy, ako aj pre spoločnosť ako celok. Informuje web českých Hospodárskych novín.
Vo Fínsku boli v minulom roku zverejnené výsledky rozsiahlej štúdie, ktorá analyzovala 22 976 dvojčiat v dospelom veku. Vedci v nej podrobili výskumu dáta za celých 37 rokov ich života. Do roku 2018, kedy sledované obdobie končilo, zomrelo 8728 pozorovaných osôb. Na takto vybranej vzorke tamojšej populácie sa potom rozhodli vyhodnotiť, či existuje vzťah medzi dĺžkou dožitia a faktom, že sa daný jedinec identifikoval ako ranné vtáča alebo naopak skôr ako nočná sova – tých bolo vo vzorke 42,9 percenta.
Výsledok? Fíni preferujúci bdenie dlho do noci čelia o deväť percent vyššiemu riziku úmrtia bez ohľadu na príčinu ako ľudia vstávajúci skoro ráno. Potvrdil sa výsledok, ku ktorému došli už niektoré predchádzajúce štúdie.
Hlavnými faktormi, ktoré u sov zvyšujú riziko smrti, je napríklad menej zdravé stravovanie, viac stresu, vyššie požívanie alkoholu, častejšie fajčenie alebo menej fyzického pohybu.
Do noci bdelí ľudia tak majú vyššiu šancu na rozvoj mnohých ochorení či v priemere nižších zárobkov ako skoro vstávajúce.
Rozdiel je určite pre nočné sovy frustrujúci, pretože si svoj životný štýl vlastne nevybrali. Povedané opäť s pomocou príslovia – či človek vstáva s kikiríkaním a ľahne si so sliepkami alebo naopak vyje s vlkmi do noci, je značne podmienené geneticky.
Každý človek má v mozgu hlavné hodiny, ktoré regulujú takzvaný cirkadiánny rytmus, ktorý zase synchronizuje vzorce aktivity jednotlivca s 24-hodinovým dňom. Niektorým ľuďom tak hodiny hovoria, že majú ísť spať o ôsmej večer, iným o druhej ráno.
V roku 2019 vedci z Exeterskej univerzity a Massachusettskej hlavnej nemocnice pri Harvardovej univerzite identifikovali vo svojom výskume u 700-tisíc účastníkov viac ako 350 génov, ktoré do značnej miery určujú, ako komu v hlave odsýpa čas a aký má cirkadiánny rytmus. Či je človek ranné vtáča, alebo nočná sova, je podľa výsledkov štúdie podmienené génmi z 20 až 50 percent.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
