Molekulárny neurobiológ Hiroaki Matsunami z Duke University tvrdí, že „ak si pričuchneme k podpazušiu, skutočne cítime svoj vlastný pach, avšak časom sa na neho stávame necitlivý. To isté platí pre akýkoľvek zápach, s ktorým sa bežne stretávame.“ Naše telo je totiž nepretržite vystavené našej vlastnej vôni, a preto sa stávame menej citlivými na tento konkrétny zápach.
Zmyslová adaptácia nám umožňuje vnímať nové a dôležité vône v našom prostredí. Pokiaľ by sme nezažívali adaptáciu voči našej vlastnej vôni, ťažko by sme zvládali bežné denné činnosti, keďže by sme boli neustále rozptyľovaní našou vlastnou vôňou, respektíve zápachom.
Podľa Pamely Dalton je čuchový systém jedným z najlepších detektorov rozdielov na svete. Nos nám veľmi rýchlo pomáha odhaliť veci, ktoré sú nové a zvláštne. Ak zacítime známu vôňu, dochádza k strate citlivosti. V priebehu času, aj keď receptory v nose zachytia zápach, ju váš mozog môže začať filtrovať ako zbytočnú informáciu.
Vedeli ste, že ak ste v daný deň jedli cesnak alebo ste mali stresujúci deň, je pravdepodobné, že váš pot bude podľa toho cítiť? Dych, ktorý zapácha ako zhnité ovocie, môže naznačovať neliečenú cukrovku, zatiaľ čo týfus spôsobuje, že váš pot „vonia“ ako čerstvo upečený chlieb. Parkinsonova choroba údajne vydáva „drevitý pižmový zápach“. Túto informáciu priniesla jedna žena, ktorá tvrdila, že vôňa jej manžela sa zmenila pred jeho diagnózou. Žena neskôr dokázala odhaliť chorobu s takmer dokonalou presnosťou po tom, čo ovoňala tričká šiestich pacientov s Parkinsonovou chorobou a šiestich iných osôb.
Text: Alena Fülöpová
