Aj keď sme v posledných rokoch začali plytvať menej, každoročne končí v odpade priemerných 100 kilogramov potravín na osobu. Ako sa dostávame do tohto kolobehu a čo môžeme spraviť, aby sme minimalizovali naše straty?
Ako informuje portál pravda.sk, v odpadkoch najčastejšie končí chlieb, pečivo, ovocie, zelenina, mliečne výrobky, zvyšky jedál, ale aj potraviny, ktoré sme nestihli ani otvoriť. Ročne priemerný Slovák vyhodí len potraviny po dátume spotreby v hodnote okolo 100 až 150 eur.
Čo všetko končí v odpade?
Najčastejšie sa v našich domácnostiach vyhadzujú zvyšky uvarených jedál – tieto vyhadzuje takmer dve tretiny (65 percent) respondentov, ktorí priznali, že potraviny v domácnosti vyhadzujú. Spoločnosť OZV ENVI – PAK priniesla v roku 2021 aj ďalšie znepokojujúce údaje. V odpade končí aj chlieb a pečivo (35 percent) a čerstvé ovocie či zelenina (20 percent). Hlavným dôvodom, prečo ľudia vyhadzujú potraviny, je ich skazenosť (68 percent). Medzi ďalšie dôvody patrí exspirácia dátumu spotreby alebo minimálnej trvanlivosti (32 percent) a nadbytočné množstvo jedla, ktoré sa už nedá zjesť (28 percent).
Kupujeme draho a potom to vyhadzujeme
Prečo vyhadzujeme toľko potravín, keď nás trápi ich cena? Dôvodov je viacero, nie všetky vieme ovplyvniť. Existuje však jeden faktor, ktorý môžeme zmeniť, a mali by sme to urobiť, pretože to za nás nikto neurobí. Ide o zmenu našich spotrebiteľských návykov, teda spôsobu, ako, čo a koľko nakupujeme, a tiež ako potraviny skladujeme. Napríklad správne skladovanie chleba a pečiva môže znížiť plytvanie týmito výrobkami až o 40 percent, uvádza portál Euractiv. Dôležité je aj nakupovať primerané množstvo potravín, teda len toľko, koľko naozaj skonzumujeme.
Ľudia často vyhadzujú potraviny, ktoré sú ešte stále jedlé, pretože nerozumejú informáciám na obaloch. Mnohé potraviny netreba vyhadzovať hneď. Spotrebitelia si často zamieňajú dátum minimálnej trvanlivosti s dátumom spotreby. Potraviny, pri ktorých je uvedený dátum minimálnej trvanlivosti, je možné konzumovať aj po tomto dátume. Naopak, potraviny, ktoré majú uvedený dátum spotreby, by sa už po tomto dátume nemali jesť.
Ako nakupovať rozumne?
- Na nákup choďte vždy najedení.
- Nakupujte s rozumom a vyhýbajte sa impulzívnym rozhodnutiam.
- Akcie, rodinné balenia a drobný tovar pri pokladniciach sú často nástrahy.
- Vždy si pripravte nákupný zoznam a držte sa ho, aby ste nekúpili viac, než potrebujete.
- Nepodceňujte množstvo zásob, nekupujte zbytočne veľa.
- Radšej robte viac menších nákupov počas týždňa ako jeden veľký nákup.
- Potraviny s krátkou trvanlivosťou kupujte len v prípade, že ich budete okamžite konzumovať.
Základné pravidlá správneho skladovania potravín
- Skladujte potraviny podľa pokynov na obale, najmä ovocie a zeleninu. Ak ich nemôžete spotrebovať čerstvé, zamrazte ich, vysušte alebo konzervujte.
- Vákuované balenie pomáha predĺžiť čerstvosť potravín. Napríklad, ak kupujete šalátovú uhorku, spracujte ju hneď po príchode domov. Ak chcete, aby vydržala dlhšie, zvoľte balenú, ktorá môže zostať čerstvá až dva týždne.
- V chladničke uskladňujte potraviny podľa teplotných zón: horné poličky sú pre syry, vajcia a maslo; stredné poličky pre mliečne výrobky, údeniny a polotovary; a dolné pre rýchlo sa kaziace potraviny (ako varené jedlá a mäso). Ovocie a zeleninu (okrem tých, ktoré nepatria do chladničky ako paradajky, banány, citrusy či zemiaky) uskladňujte v dolných priehradkách, a do dvierok uložte pochutiny a nápoje.
- Otvorené potraviny (napríklad šunku alebo salámy) preložte do uzatvárateľných nádob, najlepšie vákuových.
Zatiaľ čo potravinový odpad v prvovýrobe mierne klesol, domácnosti vyhadzujú o kilogram jedla viac než pred piatimi rokmi. V porovnaní s ostatnými Európanmi sme stále pomerne šetrní. Napríklad Belgičania a Dáni vyhodia ročne približne 250 kilogramov potravín na osobu.
Naopak, Slovinci a Chorváti patria k tým, ktorí majú najmenej potravinového odpadu. Na Slovensku pritom na potraviny minieme približne 20 percent rodinného rozpočtu, čo ich robí najdrahšími v rámci krajín V4. Podľa údajov WOOD&Company si asi 16 percent Slovákov nedopraje riadny obed každý druhý deň.
