Predpoveď povodní vyžaduje úzku spoluprácu meteorológov a hydrológov, je totiž potrebné mať vierohodnú predpoveď počasia a zároveň hydrologický model slúžiaci na odhad odtoku z územia, vysvetľuje Václav Šípek z Ústavu pre hydrodynamiku Akadémie vied Českej republiky.
Náročnosť predpovede podľa neho závisí hlavne od očakávaného typu povodne, píše portál ČT 24. U tých z dlhotrvajúcich dažďov, ktoré sa očakávajú teraz, je podľa neho predpoveď jednoduchšia ako pri veľkej vode z prívalových dažďov. Pokiaľ sa naplní terajšia predpoveď zrážok, voda môže podľa Šípka v niektorých častiach Česka ohroziť majetok aj životy.
Presnosť hydrologické predpovede závisí hlavne od presnosti predpovede meteorologickej. To ale môže byť podľa Šípka v niektorých prípadoch dosť problematické, najmä v horských oblastiach. „V menších horských povodiach, kde sa voda rýchlo hromadí po dažďoch, je veľmi ťažké predpovedať povodne s vysokou presnosťou. Reakcia na zrážky je tam veľmi rýchla a presnosť predpovedí býva nižšia ako 50 percent. To znamená, že prvý stupeň povodňovej aktivity býva často predpovedaný s malou úspešnosťou,“ priblížil Šípek.
Naopak na dolných tokoch riek, kde voda tečie dlhšiu dobu a nie je tak ťažké sledovať jej pohyb krajinou, je presnosť predpovede vyššia. V týchto oblastiach môže dosahovať až 80 percent „Rovnako to funguje aj pre odhad objemu odtoku a maximálneho prietoku vody v riekach. Najnáročnejšie sú však povodne spôsobené prívalovými dažďami, ktoré sú veľmi nepredvídateľné. Záleží totiž na presnom mieste, kde búrka udrie, čo je ťažké presne odhadnúť,“ dodal Šípek.
Vznik povodní ovplyvňujú dva hlavné faktory – popri samotných zrážkach je to aj miera nasýtenia pôdy vodou. „Pri menej intenzívnych zrážkach je zásadné, ako veľmi je pôda už nasýtená. Pokiaľ nie je, môže vodu absorbovať a znižuje sa tak riziko povodní. Naopak, pri dlhších intenzívnych dažďoch môže dôjsť k situácii, keď pôda už nie je schopná vodu prijať a tá začne odtekať po povrchu,“ vysvetlil expert.
„Pri poľnohospodárskej pôde môže intenzita zrážok prekročiť jej schopnosť vodu vsakovať, a tá tak môže odtekať po povrchu aj po suchej pôde,“ upozornil Šípek. „V takýchto prípadoch hrá menšiu úlohu, ako bola pôda nasýtená pred zrážkami,“ podotkol. Dodal, že akonáhle voda dosiahne korýt riek a potokov, začínajú zohrávať úlohu aj ďalšie faktory, ako sú prírodné a technické opatrenia, napríklad rozlivy do okolia vodného toku alebo zadržiavanie vody v nádržiach.
Pokiaľ terajšie zrážky budú mať predpovedané úhrny, jedná sa podľa Šípka o veľmi závažnú situáciu, ktorá môže spôsobiť ohrozenie ako ľudských životov, tak majetku. „Podobne silných zrážok na našom území príliš zaznamenaných nebolo a vždy boli spojené s nebezpečnou povodňovou situáciou. Výhodou je, že máme k dispozícii predstih v podobe meteorologických a hydrologických predpovedí, čo nám umožňuje včas varovať verejnosť pred hroziacimi povodňami,“ myslí si vedec.
Šípek upozornil, že zatiaľ čo pre ľudskú spoločnosť môžu mať povodne vážne následky, pre prírodu sú často prirodzenou súčasťou kolobehu vody v krajine. „Z ekologického hľadiska môže dôjsť k odnosu pôdy, ktorá sa ale opäť usadí niekde nižšie po toku,“ popísal. Tiež dočasné zaplavenie určitého územia nemusí mať na prírodu nutne negatívny dopad, podotkol.
„Naopak ho môžu mať povodne z prívalových dažďov, kedy dochádza k erózii pôdy, najmä na nevhodne obhospodarovaných pozemkoch, ako sú poľnohospodárske alebo lesné plochy. Tento problém je ale skôr spojený so zlým spôsobom hospodárenia na pôde ako so samotným výskytom povodní,“ dodal Šípek.
