Zaujala ho však publikácia vlády pod názvom Únos spravodlivosti, najmä kapitola o kajúcnikoch.
„V odbornej hantýrke sa tak nazýva spolupracujúca osoba či spolupracujúci obvinený. Podobný inštitút máme aj u nás, ale skutočne len podobný. Za seba by som tých slovenských s istou znalosťou konkrétnych prípadov asi skôr nazýval kalkulovníci. Teda spolupáchatelia, ktorí kalkulujú s tým, že keď udajú komplica, zaistia si beztrestnosť. Čo možno aj tak fungovalo, súdiac podľa niektorých informácií. Zmena, ktorú prináša novela trestného poriadku, je jednoznačné pozitívum,“ povedal Sokol.
K zníženiu trestov povedal, že „v ČR sa o tom, že hrozba trestu nemá príliš veľký vplyv na páchanie trestnej činnosti učia už študenti na právnickej fakulte. Zatiaľ čo nemalá časť populácie stále žije v presvedčení, že najlepšou prevenciou kriminality sú napchaté väznice“.
JUDr. Filip Seifert, MBA, je členom prezídia Únie obhajcov ČR hovorí, že „zmeny trestných sadzieb by mali vychádzať z odbornej diskusie a mali by byť podložené faktami a praktickými poznatkami.
Nemali by teda byť náhodným ad hoc politickým rozhodnutím a rozhodnutím čiastkovým. Zmeny by potom mali byť spoločnosti vopred dostatočne komunikované a vysvetlené, aby každá takáto zmena nevzbudzovala pochybnosti, aby spoločnosť mala naďalej dôveru v justičný systém“.
„Zmeny majú svoj rub a líce. Na jednej strane vo všeobecnosti pomaly dochádza k sprísňovaniu trestnej represie, čo vo svojom dôsledku, pokiaľ sú zmeny nerozumné, približuje spoločnosť k policajnému štátu a k inkvizičnej justícii, čo vedie tiež k oslabeniu dôvery v štát a k potlačeniu slobody a práv osôb. Pokiaľ zmena napravuje predošlé nedôvodné zvýšenie represie, tak ju nemožno hodnotiť ako nesprávnu. Na druhej strane nedôvodné oslabenie zisťovania trestných činov a dôsledkov trestnej zodpovednosti môže viesť k selektívnemu uplatňovaniu trestnej zodpovednosti a nekoncepčnému zásahu do celého systému, čo nebude mať vo svojom konečnom dôsledku pozitívne dopady,“ konštatuje.
