Smrť pápeža nie je len smutnou udalosťou – vo Vatikáne ide o spustenie starostlivo pripraveného a detailne premysleného protokolu, ktorý sa nemení ani pod tlakom emócií. Tento plán, vytvorený s dôrazom na dôstojnosť, tradíciu a kontinuitu cirkvi, sa aktivuje ihneď po oficiálnom potvrdení úmrtia hlavy katolíckej cirkvi.
Ako prvý vystupuje na scénu kardinál camerlengo – v súčasnosti ním je írsky kardinál Kevin Farrell. Práve on má poverenie ohlásiť kľúčovú vetu: „Pápež je mŕtvy.“ Po tomto oficiálnom vyhlásení sa do pohybu dávajú ďalšie kroky podľa prísne stanoveného postupu. Pápežovu smrť ako prvý dostáva do vedomia rímsky vikár, ktorý následne vydáva pokyn k balzamovaniu tela – samozrejme len v prípade, že si zomrelý pápež neželal iný postup. Informuje portál noviny.sk.
Symbolicky sa uzatvára Bronzová brána, hlavný vstup do pápežovho bytu, a pápežská pečať je slávnostne rozlomená – výhradne za prítomnosti svedkov. V Bazilike sv. Petra sa rozoznie špeciálny zvon, určený výlučne pre túto smutnú udalosť. Takto svet spozná, že na svete už nie je pápež – a katolícka cirkev je dočasne bez svojho pastiera.
Prechodné obdobie: Kto vedie cirkev?
Kým nebude zvolený nový pápež, dočasné vedenie cirkvi prechádza do rúk Zboru kardinálov.
Tento orgán však nemá absolútnu moc – v prechodnom období nemôže prijímať nové zákony, upravovať tie existujúce či rušiť milosti, ktoré udelil zosnulý pontifex. Zákon a tradícia zabezpečujú, aby sa v tomto krehkom čase nič nezmenilo, čo by mohlo ovplyvniť kontinuitu cirkvi.
Telo zosnulého pápeža musí zostať nezdokumentované – nesmie sa fotografovať ani filmovať až do momentu, kým nebude odeté do pohrebného rúcha. Až vtedy sa môže začať s verejnou rozlúčkou.
Pápež František a jeho netradičné rozhodnutia
Pápež František sa počas svojho pontifikátu preslávil tým, že išiel často proti zaužívaným formám a protokolom – a výnimkou nie je ani jeho vlastný pohreb. Rozhodol sa pre jednoduchú drevenú rakvu, ktorá bude zvnútra vystužená zinkovou vložkou.
Zrušil tiež tradíciu vystavenia tela na vyvýšenej plošine v Bazilike sv. Petra, známej ako katafalk. Smútiaci budú namiesto toho pozvaní k jeho otvorenej rakve.
František bude zároveň prvým pápežom za vyše sto rokov, ktorý nebude pochovaný vo Vatikáne, ale v Bazilike Panny Márie – jednej zo štyroch hlavných pápežských bazilík v Ríme.
Konkláve – uzavreté zasadnutie voľby nového pápeža
Do pätnástich dní od smrti pápeža musí byť zvolaný konkláve – uzavreté zhromaždenie kardinálov, ktorí sú mladší ako 80 rokov. Tento zvyk vznikol v 13. storočí s cieľom predísť zdržiavaniu a vonkajším vplyvom počas voľby. Kardináli sa počas konkláve úplne izolujú od sveta – bez telefónov, médií či akejkoľvek komunikácie.
Hlasovania sa konajú v Sixtínskej kaplnke – ráno i večer. Po neúspešnom kole volieb sa pokračuje ďalším. Ak by sa ani po troch dňoch nepodarilo zvoliť nového pápeža, kardináli dostávajú len jedno jedlo denne. Po piatich dňoch zostáva už len chlieb a voda. Tieto prísne opatrenia majú urýchliť rozhodovanie.
Výsledok voľby sa verejnosti oznamuje dymovým signálom z komína kaplnky – čierny dym značí neúspešné hlasovanie, biely dym znamená, že máme nového pápeža.
Nový pápež: prijatie mena a prvé požehnanie
Po úspešnej voľbe sa novozvoleného pápeža pýta kardinál-dekan, či súhlasí so zvolením. Ak áno, padne druhá otázka: „Aké meno si volíte?“ V tej chvíli sa stáva novým pápežom – Zástupcom Krista na zemi.
Zákristia známa ako „izba sĺz“ sa stane miestom, kde si nový pápež oblečie biele rúcho.
Pripravené sú tri veľkosti – pre každý typ postavy. Potom prijíma sľub poslušnosti od kardinálov a vystupuje na balkón baziliky, kde kardinál-protodiakon slávnostne oznámi: „Habemus Papam!“ (Máme pápeža!)
Tradícia káže, že nový pápež následne udelí svoje prvé požehnanie mestu a svetu – „Urbi et Orbi“.
Korunovácia a symboly minulosti, ktoré dnes patria histórii
Dnešní pápeži už nie sú korunovaní – tiara, trojitá koruna, bola naposledy použitá v roku 1963. Je uložená v múzeu ako pamiatka na časy, keď sa cirkevné a svetské moci často prelínali. Rovnako zanikla i tradícia nosenia pápeža na prenose tróne – naposledy sa tak stalo počas krátkeho pontifikátu Jána Pavla I.
Moderní pápeži, najmä Ján Pavol II., dali prednosť jednoduchosti – symbolom ich služby sa stal Papamobil, ktorý umožňuje priblížiť sa ľuďom. Aj takto sa Cirkev prispôsobila novej dobe, hoci si stále uchováva základné piliere tradície a rituálu.
