Prípad údajného zatvárania detí do skladu v jednej z materských škôl na východnom Slovensku vyvolal pozornosť verejnosti aj orgánov činných v trestnom konaní. Rodičia viacerých detí opísali situáciu, ktorá im pripadala ako praktika zo stredoveku.
Podľa ich tvrdení personál škôlky používal zatváranie detí do tmavého skladu ako formu trestu. Vyšetrovanie tohto prípadu však prinieslo záver, že takéto konanie nemožno klasifikovať ako zločin. Informuje portál tvnoviny.sk.
Príbeh sa dostal na svetlo po tom, čo matka vtedy štvorročného chlapca spozorovala zmeny v jeho správaní. Dieťa jej malo opakovane opisovať, že za nevhodné správanie je zatvárané do tmavej miestnosti. Tento nový strach z tmy a nutnosť mať pri zaspávaní zapnuté svetlo podnietili matku konať a obrátiť sa na kompetentné úrady. K jej obavám sa pridali aj ďalší rodičia, ktorí poukázali na podobné skúsenosti svojich detí.
Personál materskej školy akékoľvek obvinenia poprel, no vyšetrovanie situáciu podrobne preverilo. Napriek odmietavému stanovisku zamestnancov a záveru, že nedošlo k spáchaniu zločinu, prípad stále vyvoláva otázky o vhodnosti a etike používania takýchto trestov v pedagogickej praxi. Navyše, situácia ostáva pre niektorých rodičov a ich deti emocionálne neuzavretá, pretože skúsenosť zanechala na deťoch psychologické následky, ktoré sa môžu prejaviť aj v budúcnosti.
Zamestnanci popierajú tvrdenie detí
Vyšetrovanie prípadu údajného zatvárania detí do skladu v materskej škole v Trebišove prebiehalo podozrením zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Vyšetrovateľ v rámci prešetrovania vykonal obhliadku priestorov škôlky, vypočul rodičov, personál a zapojil aj odborníkov na posúdenie výpovedí detí.
Napriek tomu, že učiteľka aj riaditeľka škôlky popreli akékoľvek nevhodné zaobchádzanie s deťmi, výpovede detí a odborné posudky naznačili iné. Riaditeľka školy tvrdila, že zatváranie detí do skladu je nezlučiteľné s jej pracovnými povinnosťami a morálnymi hodnotami. Tiež zdôraznila, že deti si často vymýšľajú alebo prikrášľujú situácie, čo mohlo viesť k nesprávnemu pochopeniu.
Psychologička, ktorá najprv komunikovala so siedmimi deťmi zapojenými do prípadu, ich výpovede starostlivo analyzovala. Deti sa jednohlasne zhodli na popise tmavej miestnosti pod schodmi, ktorá mala slúžiť ako miesto trestu. Odborníci potvrdili, že deti disponujú dostatočne jasnou pamäťou a nemajú sklony k výmyslom.
Podrobnejšie vyšetrenia u niektorých detí odhalili známky posttraumatickej stresovej poruchy. Psychiatrička vo svojom posudku konštatovala, že deti mohli byť vystavené neprimeranému a autoritárskemu prístupu. Napriek týmto zisteniam vyšetrovateľ prípad uzavrel s tým, že nezistil dostatok dôkazov pre potvrdenie zločinu týrania.
Hoci vyšetrovanie formálne skončilo, emocionálne dopady na dotknuté deti a ich rodiny stále zostávajú otvorené otázkou. Prípad zároveň vyvoláva diskusie o metodike výchovy a etike pedagogických prístupov v materských školách.
Nejde o trestný čin
Vyšetrovateľ v prípade údajných neprávostí v materskej škole dospel k záveru, že sa nejednalo o trestný čin. V jeho uznesení sa uvádza, že fantazijné prvky zo strany detí nemohli ovplyvniť vážnosť situácie, pretože sa museli reálne zatvárať do miestnosti, nie iba vyhrážať. Na základe tohto rozhodnutia sa prípad neuzavrel s trestným stíhaním.
Namiesto toho vyšetrovateľ odporučil postúpiť celú vec Školskému inšpekčnému centru v Košiciach, keďže na základe jeho vyhodnotenia nešlo o zločin. Tento krok však neuzatvára prípad definitívne, pretože prokurátor krajskej prokuratúry v Košiciach v súčasnosti preskúmava správnosť a zákonnosť rozhodnutia vyšetrovateľa aj samotného vyšetrovacieho spisu.
Podľa informácií od rodičov, ktorí sa cítili dotknutí, bola podaná sťažnosť proti rozhodnutiu vyšetrovateľa, o ktorej bude rozhodovať prokurátor. Týmto krokom sa môže celá záležitosť ešte ďalej riešiť, pričom zodpovední sa budú musieť vysporiadať s podozreniami týkajúcimi sa prístupu k deťom v školskej inštitúcii.
