Ďalším faktorom, ktorý sa hodnotil, bola nerovnováha medzi úsilím a odmenou, ktorá nastáva, keď zamestnanci vkladajú do svojej práce značné úsilie, ale vnímajú odmeny, ktoré za to dostávajú – ako napríklad plat, uznanie alebo pracovná istota – ako nedostatočné alebo nerovné ich výkonu. Výskumné tímy preskúmali záznamy z lekárskych databáz viac ako 5900 dospelých pracujúcich v kancelárskych profesiách v Kanade, s údajmi o sledovaní počas 18 rokov.
Priemerný vek účastníkov bol 45 rokov na začiatku štúdie a 65 rokov na jej konci v roku 2018. Stres z práce bol hodnotený na základe dotazníkov, ktoré si účastníci sami vyplnili. Analýza identifikovala 186 prípadov AF, a medzi touto skupinou 19 percent ľudí s AF uviedlo vysoké pracovné napätie; 25 percent uviedlo, že vnímali nerovnováhu medzi úsilím a odmenou; a 10 percent uviedlo, že zažívajú obe formy stresu súčasne.
Viac ako tretina účastníkov bola pred výskytom AF diagnostikovaná s koronárnou srdcovou chorobou alebo srdcovým zlyhaním. Analýza zistila, že zamestnanci, ktorí uviedli, že zažívajú vysoké pracovné napätie, mali o 83 percent vyššie riziko vzniku AF v porovnaní so zamestnancami, ktorí neboli ovplyvnení stresovými faktormi. Tí, ktorí vnímali nerovnováhu medzi úsilím a odmenou, mali o 44 percent vyššie riziko v porovnaní s tými, ktorí nerovnováhu nehlásili. Kombinované vnímanie vysokého pracovného napätia a nerovnováhy medzi úsilím a odmenou bolo spojené s 97 percent vyšším rizikom vzniku AF.
Prof. Trudel povedal: „Účinnosť pracovných intervencií na zníženie psychosociálnych stresorov, ktoré by mohli tiež znížiť riziko AF, by mala byť predmetom budúcich výskumných snáh. Náš výskumný tím predtým realizoval organizačnú intervenciu zameranú na zníženie psychosociálnych stresorov na pracovisku, ktorá sa ukázala ako účinná pri znižovaní krvného tlaku.“
Dodáva: „Príklady organizačných zmien zavedených počas intervencie zahŕňali spomalenie implementácie veľkého projektu, aby sa predišlo zvýšenému pracovného zaťaženiu; zavedenie flexibilného pracovného času; a organizovanie stretnutí medzi manažérmi a zamestnancami, aby sa prediskutovali každodenné výzvy.“
Výskumníci uviedli, že obmedzenia štúdie zahŕňali skutočnosť, že účastníci boli všetci kancelárski pracovníci zahŕňajúci manažérov, profesionálnych a administratívnych pracovníkov v Kanade, takže zistenia nemusia platiť pre iné typy pracovníkov alebo pre zamestnancov v iných krajinách.
