Jeho úspechy pochádzali z rozšírenia obchodu a rozvoja miest Timbuktu a Gao na významné kultúrne centrá. S pomocou architektov z Blízkeho východu a Afriky postavil Musa mešity a veľké verejné budovy v spomenutých mestách, najmä v Timbuktu, z ktorého sa stalo významné islamské vzdelávacie centrum. Zomrel v roku 1337 vo veku 57 rokov a nástupníctvo po ňom prevzali jeho synovia. Po jeho smrti sa napokon jeho rešpektované impérium rozpadlo
Všetko zlato pre kráľa
Počas Musovej vlády vlastnilo impérium Mali takmer polovicu zlata Starého sveta. Všetko zlato pritom patrilo kráľovi. „Ako vládca mal Mansa Musa takmer neobmedzený prístup k najcennejšiemu zdroju bohatstva v stredovekom svete,“ uviedla v roku 2019 pre BBC špecialistka na africké umenie Kathleen Bickford Berzocková z Northwestern University. „Na jeho území boli aj hlavné obchodné centrá, ktoré obchodovali so zlatom a iným tovarom a on z tohto obchodu získal bohatstvo,“ dodala. Okrem zlata pochádzalo jeho bohatstvo aj z ťažby soli a obchodu so slonovinou.
Nechtiac zničil egyptskú ekonomiku
Napriek svojim zdrojom nebolo kráľovstvo Mali veľmi známe mimo západnej Afriky. Zmenilo sa to, keď sa Musa, ako oddaný moslim, vydal v roku 1324 na púť do Mekky, ktorá ho previedla cez Saharu a Egypt. Arabskí spisovatelia v tej dobe uviedli, že Musa cestoval spolu so sprievodom desiatok tisíc ľudí a desiatok tiav, z ktorých každá viezla 136 kilogramov zlata, uvádza Encyclopedia Britannica. Po príchode do Káhiry rozdal Musa a jeho spoločníci toľko zlata, že jeho hodnota v regióne prudko klesla, čo zničilo egyptskú ekonomiku na približne desať rokov.
Americká technologická spoločnosť SmartAsset.com odhaduje, že Musova púť viedla k ekonomickým stratám na Blízkom východe vo výške približne 1,5 miliardy dolárov (1,35 miliardy eur) vďaka znehodnoteniu zlata. Musa sa to však pokúšal napraviť – vraj sa snažil pomôcť egyptskej ekonomike odstránením časti zlata z obehu tým, že si ho požičal späť za vydieračské úrokové sadzby, uvádza BBC.
Európa o jeho bohatstve vedela
Príbehy o jeho bohatstve sa dostali až do Európy. V katalánskom atlase, ktorý vytvorili španielski kartografi v roku 1375 a zobrazuje západnú Afriku, je vyobrazený portrét Musu na tróne, ako v jednej ruke drží zlato a v druhej zlatú palicu. V regióne však nebol oslavovaný len pre svoje bohatstvo ale aj pre svoju islamskú vieru a podporu vzdelávania v celej západnej Afrike.
