„Pekný večer prajem aj ľuďom, ktorí robia umenie, ktoré niekto nazýva umením proti ústave, alebo umením transsexuálnym, alebo zhýralým, zvrhlým. Ale pre niekoho toto umenie môže byť inšpiratívne, pretože to je totiž sloboda. Sloboda je aj to, že tu môžem stáť, a že slobodne, zatiaľ, môžem povedať svoj názor, že nesúhlasím s tým, ako vládna garnitúra v súčasnosti funguje, akým spôsobom šíri nenávisť, ako šíri strach, ako šíri dezinformácie, klamstvo. Akým arogantným spôsobom vytvárajú nepriateľov a tak sa snažia rozoštvať našu spoločnosť. To je cesta k neslobode. Ja mám jeden sen. Chcem totiž žiť v čase, kedy nebudem, vôbec myslieť na politiku. A už vôbec nie na politikov, pretože to bude znamenať, že túto krajinu vedú ľudia, ktorí sú múdri, inteligentní, tolerantní, ľudia, ktorí majú demokratické cítenie a vedia oceniť slobodu umenia. Verím tomu, že sa toho dožijem, pretože pravda a láska musia zvíťaziť nad lžou a nenávisťou.“
Pred vyhlásením hlavnej kategórie – Najlepší hraný film – sa na pódium postavila Katarína Krnáčová, prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej asociácie a predniesla prejav, ktorý dojal prítomných v sále, divákov aj samotnú prezidentku.
Prejav pre prezidentku
„Vážená pani prezidentka, vážení hostia a hostky, milí priatelia a priateľky. V mene celej Slovenskej filmovej a televíznej akadémie vám chcem poďakovať za to, že ste dnes prišli spolu s nami osláviť tento významný sviatok slovenského filmu. Pred udelením poslednej, hlavnej ceny tohto večera mi prosím dovoľte pár slov. Milá naša slovenská filmárska komunita, rada by som sa k vám prihovorila aj z tohto miesta. Chcem vás vyzvať k tomu, aby sme boli k sebe navzájom vľúdni. Podporujme sa navzájom. Tešme sa z úspechov druhých. Aj preto, že dnešný úspech jedného môže pomôcť budúcemu úspechu toho druhého. Upevňujme si aj naďalej svoju komunitu, zveľaďujme vzťahy, ale aj férové podmienky pre našu prácu. Lebo len vtedy, keď budeme jednotní, budeme dostatočne silní na to, aby sme dokázali ochrániť umenie ako súčasť našej kultúry, a najmä ubrániť potrebnú slobodu tvorby a slobodu slova, a tým zachovať existenciu a rast aj slovenského filmu. Kolegovia a kolegyne z Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia, Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, a najmä z RTVS – aj Slovenská filmová a televízna akadémia stojí pri vás. Rada by som sa teraz obrátila na významnú hostku dnešného večera, pani prezidentku Zuzanu Čaputovú. Pani prezidentka, prepáčte, že sme sa za vás dostatočne hlasno nepostavili, keď oveľa hlasnejší na vás útočili na námestiach a do mikrofónov. Prepáčte, že ste museli zažívať útoky na vašich najbližších, na vašu rodinu, a my sme vás opäť dostatočne nepodporili. Pani prezidentka, ďakujeme, za vašu politiku. Ukázali ste, že ju je možné robiť slušne, a pritom rázne. Nastavili ste tak zrkadlom mnohým, ktorí práve túto schopnosť nemajú. Ďakujeme, že ste napriek všetkým útokom ostávali pevná vo svojich presvedčeniach a podporovali aj naďalej tých, ktorí vašu podporu potrebovali a potrebujú. Ďakujeme, že ste boli našou prezidentkou. Sme a budeme hrdí na to, že vás máme a že sme vás posledných päť rokov mali. Ste a ostanete našou prezidentkou. Prepáčte a ďakujeme.“
