Všetko začalo v starovekom Strednom východe, regióne, ktorý v súčasnosti pokrýva krajiny ako Turecko, Arménsko a Irak. Toto obdobie začalo asi pred 6000 rokmi a pokračovalo približne do siedmeho storočia. Legenda hovorí, že Noe a jeho rodina oslávili ustúpenie povodne výstupom na horu Ararat v Turecku, ale aj prípravou jedla pripomínajúceho kašu z ingrediencií, ktoré zostali na biblickej arche. Týmto počinom sa zrodil dezert nazývaný aşure, alebo aj „Noemov puding“.

Predpokladá sa, že ľudia v dávnych dobách začali jesť aşure ako pripomienku na ukotvenie archy. Táto tradícia zostala v niektorých krajinách dodnes. Napríklad obyvatelia Turecka počas sviatku Ashura, ktorý spadá na 10. deň v islamskom kalendárnom mesiaci Muharram, pripravujú Noemov puding pre rodinu, priateľov a susedov.

Aşure však nejedia len obyvatelia Turecka, alebo ľudia patriaci k jednému konkrétnemu náboženstvu. Hoci môže mať rôzne názvy, tento dezert konzumujú aj obyvatelia Arménska či balkánskych štátov a niektorí ho pripravujú na oslavu sviatkov v judaizme a kresťanstve, informuje portál New Lines Magazine.

Napriek tomu, že je tento dezert obľúbený naprieč mnohými krajinami, neexistuje žiadny presný recept, ako ho pripraviť. Je pravda, že je primárne na báze pšenice a často obsahuje bielu fazuľu a cícer, čo neznie obzvlášť lákavo.

Ľudia doň však zvyčajne pridávajú celý rad orechov, ovocia a korenín, napríklad marhule, semienka granátového jablka, figy, pistácie a škoricu, aby vytvorili sladký a bohatý dezert. To, čo nájdete v aşure, sa pravdepodobne bude líšiť v závislosti od regiónu a dokonca aj od konkrétnej osoby, ktorá vám tento dezert pripraví.

Aj keď sa jeho primárne ingrediencie môžu zdať nekonvenčné pre tých, ktorí ho nepoznajú, v tomto starodávnom dezerte sa skrýva viac ako len uspokojenie vlastných chuťových pohárikov.

Ako povedala Suna Çağaptayová, profesorka architektonickej histórie a archeológie na Istanbulskej univerzite Bahçeşehir pre BBC Travel„Páči sa mi, ako aşure alebo jeho drobné varianty symbolizujú sladkosť, spomienku, nové začiatky a podobne. Myslím si, že len veľmi málo receptov má silu aşure: široko známy, obsahuje biblické a moslimské odkazy a vedie nás, aby sme uvažovali podobným spôsobom.“