Od januára čaká Slovensko povinný zber a triedenie textilu, informuje sme.sk. Zber bude povinný pre celú Európsku úniu, ktorá tým chce dosiahnuť zníženie zmesového odpadu.
Na Slovensku sľuboval bývalý minister životného prostredia Ján Budaj zavedenie povinného zberu textilného odpadu už od roku 2023, čím by sme predbehli európsky termín. Zavedenie sa však posunulo o ďalší rok a doteraz vláda neprišla so zákonom, ktorý by stanovil podmienky a povinnosti pri zbere textilného odpadu. Európska legislatíva pritom vyžaduje, aby za celý životný cyklus textílií zodpovedali výrobcovia.
Slovensko má stihnúť európsky termín
Súčasný minister životného prostredia Tomáš Taraba na tlačovej konferencii koncom júna v Gabčíkove uviedol, že sa pri recyklácii textilu predpokladá zodpovednosť výrobcu, podobne ako pri zálohovaní PET fliaš. Podľa neho je otázkou aj to, akým spôsobom sa textil využije a spracuje.
„Slovensko európsky termín stihne,“ tvrdil v júni Taraba.
Verejnosť však stále nepozná znenie zákona ani termín, kedy by ho poslanci mali schvaľovať. Otázne je aj samotné zavedenie povinnosti. Pri podobnej situácii so zberom kuchynského odpadu, napríklad v Bratislave a Košiciach, došlo k odkladu zavedenia o dva roky kvôli nepripravenosti samospráv. Tie zatiaľ nie sú pripravené ani na zber textilného odpadu.
„Naďalej čakáme na potrebnú legislatívu od Ministerstva životného prostredia SR, minimálne na manuál, ktorý by mal konkretizovať, akým spôsobom sa má zber realizovať, čo je nevyhnutný predpoklad na to, aby sme vedeli, ako máme nastavovať systém zberu,“ povedal pre SME hovorca mesta Bratislava Peter Bubla.
Potenciál zberu textilu je veľký
V roku 2021 tvoril textilný odpad z domácností na Slovensku 8 389,41 tony. Očakávaný celkový potenciál po zavedení triedeného zberu je vyše 59-tisíc ton. V celej EÚ sa ročne vyprodukuje 12,6 milióna ton textilného odpadu, z čoho obuv a oblečenie tvoria približne 5 miliónov ton, čo je 12 kg na obyvateľa.
Obyvatelia už teraz môžu použiť nádoby na textil v rôznych obchodoch s oblečením. Problémom však je, že ľudia často prinášajú špinavý alebo poškodený textil, ktorý patrí do zmesového kontajnera. Na opätovné použitie je podľa spoločností vhodných asi 75 % vyzbieraného textilného odpadu, zvyšok ide väčšinou na znehodnotenie alebo spálenie.
Problém vandalizmu
Nádoby na textil sú často terčom vandalizmu, čo vedie k ich poškodeniu a vyhádzanému obsahu. Niektoré mestá preto umiestňujú kontajnery do zberných dvorov. Tomáš Štefančík z Ekocharity uvádza, že vandalizmus je problém pri všetkých nádobách na triedený odpad. Väčším problémom je však vhadzovanie iného odpadu do textilných kontajnerov, čo sa prejavuje najmä v oblastiach so zvýšenými poplatkami za zmesový komunálny odpad.
Nedostatočná legislatíva a kapacity
Na Slovensku prebieha zber textilu približne v tretine všetkých samospráv, kde operujú zberové spoločnosti ako Ekocharita, Humana a TextilEco. Väčšina týchto kapacít je zameraná na zber re-use šatstva, teda oblečenia vhodného na ďalšie použitie. Samosprávy, ktoré už dnes majú kontajnery, majú povinný zber zabezpečený, problém však majú tie, kde sa textilný odpad ešte nezbiera oddelene.
Spoločnosť OLO, ktorá zabezpečuje zber odpadu v Bratislave, neorganizuje separovaný zber textilu. Obyvatelia môžu použitý textil odovzdať v areáli na Starej Ivanskej ceste do kontajnerov Ekocharity. Swapy, ktoré organizujú komunitné centrá, môžu byť ďalším riešením. Spoločnosť OLO plánuje organizovať swapy aj túto jeseň.
Rozdiely v triedení
Štúdia z novembra 2022 uvádza, že najvyšší podiel triedenia textilného odpadu je v Trenčianskom kraji, kde triedi 98 % obcí, nasleduje Trnavský a Bratislavský kraj. Najmenej triedenia je v Košickom kraji, kde triedi len polovica obcí. Kvalita vyzbieraného textilu sa tiež líši medzi regiónmi, pričom západné a stredné Slovensko majú lepšiu kvalitu oblečenia než južné a východné Slovensko.
„Bez spustenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov, prípadne iného systému financovania zberu textilu a šatstva, nie je možné zabezpečiť jeho povinné zbieranie v každej samospráve, určite nie od 1. 1. 2025,“ hovorí Štefančík.
Hoci sa termín pre povinný zber textilného odpadu blíži, Slovensko ešte stále nemá potrebnú legislatívu a mnohé samosprávy nie sú pripravené na jeho zavedenie. Výrobcovia by mali byť zodpovední za celý životný cyklus textílií, no otázkou zostáva, ako sa s touto výzvou Slovensko vysporiada.
