Slovensku nie je jednoduché prežiť od výplaty k výplate. To mnohí vedia z vlastnej skúsenosti. No aktuálne európske štatistiky ukazujú, že náš pocit nie je len subjektívny. Oficiálne čísla hovoria jasnou rečou: Slovensko patrí medzi najchudobnejšie krajiny v rámci celej Európskej únie. A keď sa pozrieme na konkrétne údaje, ostáva len dúfať, že sa situácia začne čoskoro meniť.
Kupujeme menej, zarábame málo
Hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa, prepočítaný na paritu kúpnej sily, je jedným z hlavných ukazovateľov, ktorý porovnáva životnú úroveň v jednotlivých krajinách.
Ako uvádza karierainfo.sk, v preklade ide o to, čo si ľudia reálne môžu dovoliť za svoje peniaze. Slovensko sa v tomto rebríčku nachádza hlboko pod priemerom EÚ – konkrétne na úrovni 75 %. Horšie sú na tom už len tri štáty: Lotyšsko (71 %), Grécko (70 %) a Bulharsko (66 %).
Susedia nám utekajú, Rumuni nás dobiehajú
To, čo je možno najviac zarážajúce, je fakt, že Slovensko zaostáva aj za svojimi susedmi. Česká republika, Maďarsko či Poľsko nás v životnej úrovni predbiehajú, a to čoraz výraznejšie.
A kým my sa ešte stále snažíme dobehnúť staré členské štáty únie, iní nás predbehli – napríklad Rumunsko, ktoré bolo donedávna považované za chudobného príbuzného. Dnes tam dosahuje minimálna mzda v prepočte na kúpnu silu 1 340 eur, zatiaľ čo u nás je to len 973 eur.
Reálne príjmy? Ešte smutnejší pohľad
Aj keď platy na Slovensku formálne stúpajú, realita v obchodoch a na účtoch hovorí niečo iné. Čistý mesačný príjem bezdetného zamestnanca v roku 2023 dosiahol u nás len 1 230 eur, čo je úplne najnižšia hodnota spomedzi všetkých sledovaných krajín Európskej únie.
Pre porovnanie – priemer Únie je približne 2 300 eur. Rodiny s dvomi deťmi a jedným pracujúcim členom domácnosti sú na tom len o trochu lepšie – ich čistý mesačný príjem predstavuje 1 533 eur, zatiaľ čo priemer EÚ je viac ako 2 800 eur.
Pracujeme veľa, ale žijeme skromne
Zvyšovanie platov je síce vítané, no bez rastu reálnych príjmov – teda bez toho, aby sme si mohli za výplatu kúpiť viac – sa kvalita života nemení. Slováci tak aj napriek pracovitosti a vzdelaniu často žijú v skromnejších podmienkach než obyvatelia iných štátov únie. A ak sa hospodárska situácia nezmení, môžeme čeliť ešte väčšiemu zaostávaniu.
Budúcnosť je v našich rukách – aspoň čiastočne
Aj keď jednotlivec nedokáže ovplyvniť tempo rastu národnej ekonomiky, stále môže zmeniť svoju vlastnú situáciu. Kľúčom je investovať do seba a zvyšovať svoju hodnotu na pracovnom trhu.
V dobe, keď sa mení charakter práce a nové technológie prenikajú do všetkých odvetví, sú cenené najmä zručnosti ako digitálna gramotnosť, práca s dátami, komunikačné schopnosti či emočná inteligencia.
Zvýšenie životnej úrovne nemusí byť len snom, ak sa zameriame na sebarozvoj – napríklad cez online kurzy, certifikácie či projekty popri zamestnaní. Odvetvia ako IT, zdravotníctvo, energetika či zelené technológie ponúkajú príležitosti, ktoré môžu priniesť lepšiu budúcnosť – aj bez toho, aby sme čakali na zásahy zhora.
