V prijatom dokumente sa lídri zaviazali posilniť multilaterálny systém, aby udržal krok s meniacim sa svetom, chránil potreby a záujmy súčasných a budúcich generácií ohrozených nepretržitými krízami.
S cieľom čeliť výzvam 21. storočia Valné zhromaždenie OSN prijalo Pakt pre budúcnosť. Stalo sa tak v nedeľu na úvodnom zasadnutí dvojdňového Summitu pre budúcnosť, informovala agentúra AP, na ktorú sa odvolala agentúra TASR.
Členské štáty OSN sa prijatím tohto dokumentu zaviazali vytvoriť „lepšiu budúcnosť“ pre ľudstvo postihnuté vojnami, chudobou a globálnym otepľovaním. Dokument bol prijatý napriek odporu niekoľkých krajín vrátane Ruska.
Rusko, podporované Bieloruskom, Iránom, Severnou Kóreou, Nikaraguou a Sýriou, chcelo totiž predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh potvrdzujúci, že OSN nemôže zasahovať do vnútorných záležitostí štátov. Drvivá väčšina zhromaždenia odmietla tento návrh prijať do úvahy. Ďalších 15 krajín sa hlasovania zdržalo.
AP v tejto súvislosti pripomenula, že Rusko sa významne etablovalo vo viacerých štátoch Afriky: napr. v Mali, Burkine Faso, Nigeri či Stredoafrickej republike, preto odmietnutie jeho návrhov africkým kontinentom, ako aj Mexikom ako významnou latinskoamerickou mocnosťou považujú niektorí pozorovatelia za ranu zasadenú Moskve.
Agentúra AP vo svojej správe uviedla, že prijatie Paktu pre budúcnosť pred začiatkom summitu vôbec nebolo isté. Guterres mal dokonca pripravené tri prejavy – jeden pre prípad, že bude text prijatý; druhý v prípade jeho odmietnutia; a tretí, ak by nastala patová situácia.
V prijatom dokumente sa lídri zaviazali posilniť multilaterálny systém, aby udržal krok s meniacim sa svetom, chránil potreby a záujmy súčasných a budúcich generácií ohrozených nepretržitými krízami.
„Veríme, že existuje cesta k lepšej budúcnosti pre celé ľudstvo,“ vyhlásil Guterres.
Pakt zaväzuje svetových lídrov aj k reforme 15-člennej Bezpečnostnej rady, aby viac reflektovala dnešný svet a „napravila historickú nespravodlivosť voči Afrike“, ktorá nemá post stáleho člena. Uvádza sa v ňom, že riešiť treba aj nedostatočné zastúpenie ázijsko-tichomorského regiónu a Latinskej Ameriky.
Zástupcom členských štátov Guterres dôrazne pripomenul, že po prijatí dokumentu je teraz nutné konať. Apeloval na lídrov z krajín sveta, aby uprednostnili dialóg a rokovania, ukončili vojny, reformovali Bezpečnostnú radu OSN, urýchlili reformy medzinárodného finančného systému, zrýchlili prechod od fosílnych palív, načúvali mladým ľuďom a zapojili ich do rozhodovania.
“We have unlocked the door to #OurCommonFuture.
Now it’s our common responsibility to walk through it.
That demands not just agreement, but action.”— @antonioguterres challenges countries to #ActNow to build a safer, more inclusive & sustainable world.https://t.co/ukoZDbIN9n pic.twitter.com/pItxRovx6V
— United Nations (@UN) September 23, 2024
Guterres podľa AP tiež informoval, že Pakt o budúcnosti predstavuje aj prvú dohodnutú multilaterálnu podporu jadrového odzbrojenia za viac ako desať rokov. Obsahuje aj záväzok podniknúť kroky na zabránenie pretekom v zbrojení vo vesmíre.
Vo svojom prejave Guterres vyzdvihol aj dve sprievodné prílohy – Globálny digitálny pakt a Deklaráciu o budúcich generáciách.
Na Summite pre budúcnosť sa zúčastnil aj štátny tajomník ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR Ivan Ivančin.
„Po prijatí tejto dohody vieme, kde dnes stojíme na globálnej úrovni v kľúčových oblastiach digitálu, vrátane riadenia a správy umelej inteligencie. Organizácia Spojených národov a jej agentúry budú zohrávať dôležitú koordinačnú rolu, pričom bude zároveň stavať na práci a poznatkoch iných organizácií, ako napríklad OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj), kde Slovensko v súčasnosti vedie na expertnej úrovni práve aktivity v oblasti riadenia a správy umelej inteligencie,“ podotkol Ivančin v súvislosti s prijatím Globálneho digitálneho paktu, uviedlo v tlačovej správe MIRRI.
S myšlienkou usporiadať „summit budúcnosti“ prišiel v roku 2021 samotný Guterres, ktorý ho prezentoval ako „jedinečnú príležitosť“ zmeniť beh ľudských dejín.
Medzi lídrami, ktorí majú na summite vystúpiť, sú iránsky prezident Masúd Pezeškiján, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Veršinin.
