Maria a ďalšie manželky mobilizovaných záložníkov začali na zvýšenie povedomia o svojej aktivite novú tradíciu. Každú sobotu si navlečú biele šatky a cestujú do centra Moskvy. Neďaleko kremeľských múrov položia kvety, červené karafiáty, k hrobu neznámeho vojaka. Je to ich forma pokojného protestu.
Vysvetľuje, že tieto kvety slúžia na uctenie si „životov milovaných. Na uctenie si pamiatky tých, ktorí boli zabití vo všetkých vojnách. Na uctenie si pamiatky našich chlapov.“
Skupina tiež verí, že kladenie kvetov je spôsob, ako povedať „nikdy viac“.
Ako uvedomelá je ale ruská spoločnosť? Aký veľký je záujem verejnosti o to, čo hovoria rodiny mobilizovaných záložníkov? Antonina hovorí, že odkedy je jej partner na fronte, necíti veľkú podporu okolia. Keď dostal v októbri 2022 povolávacie listiny, požiadal svojich priateľov, aby na Antoninu dávali pozor.
„Pred rokom ma pozvali s nimi osláviť nový rok,“ hovorí. „Ale celý večer mi hovorili, že môj manžel je totálny hlupák za to, že išiel na Ukrajinu.“
Antonina hovorí, že jej diagnostikovali žalúdočné vredy. Jej partnera nasadili k útočnej jednotke na Ukrajine. Spomína, že jej telefonoval 4. decembra: „Plakal. Bol vystrašený. Znelo to, akoby sa lúčil.“
Znova zavolal 13. decembra. Vtedy o o ňom počula naposledy. Povedali jej, že jej partner bol zranený pri akcii.
„Sú ľudia, ktorí chcú bojovať. Ktorí sa hlásia k tomu a podpisujú zmluvy,“ hovorí Antonina. „Nechajte ich bojovať. Ale pošlite nám späť našich manželov, ktorí tam nechcú byť. Splnili si svoju povinnosť voči vlasti. Pošlite ich domov.“
„Kedysi som mala k Vladimirovi Putinovi obrovský rešpekt. Teraz som neutrálnejšia. Stále je pre mňa ťažké uveriť, že vie, že sa takéto veci dejú. Ale ak nás naozaj považuje za zradcov a vyvrheľov len preto, že chceme našich manželov doma… Nechápem, prečo by sa k nám mal takto stavať, veď sme si ho kedysi samé zvolili.“
