Priamo na ulici zomreli traja dôchodcovia. Ďalší piati podľahli zraneniam v nemocnici, ďalších dvanásť ľudí bolo zranených. .Podľa jej neskoršej výpovede dokonca pri prvom prejazde okolo nástupišťa niekoľko minút čakala, pretože na zastávke práve zastavila električka a mnoho ľudí nastúpilo. Hepnerová chcela zabiť čo najviac ľudí. Do vozidla si dokonca zbalila oblečenie a cigarety, aby jej vo väzení nechýbali. Taxikár, ktorý išiel kúsok za ňou, opísal polícii, že auto zrazu odbočilo na chodník, tam vodič vozidlo vyrovnal a išiel po chodníku priamo dolu cez ľudí. Po strete potom normálne zastavil. „To sa snáď ani nedá vyjadriť, tá spúšť a nárek ľudí,“ uviedol vo výpovedi.
Posledná popravená žena
Znalcom vrahyňa povedala, že veľa toho zo svojho činu nevidela. Nechcela sa pozerať, ale oči nezavrela. „Bolo pre mňa nepríjemné to urobiť,“ odpovedala na otázku, prečo sa nechcela pozerať. Policajtom však do výpovede uviedla, že po čine cítila uspokojenie. „A tak nejako – zrazu som pocítila určité uvoľnenie a spokojnosť, že sa mi podaril akt pomsty všetkým ľuďom, a to veľmi dobre,“ uvádzalo sa v jej výpovedi. Podľa lekárov nekonala emočne. Svoj skutok naplánovala a vykonala úplne chladnokrvne. Trestný čin prekvalifikovali na vraždu, a tak sa Olga nevyhla trestu smrti. „Ak dostanem trest smrti, aspoň sa tu na svete nebudem musieť dlhšie zdržiavať. Povedzte sami – aký zmysel má pre mňa nejaký ďalší život?” vypovedala pred súdom.
Počas pojednávania sa Olga neustále ľutovala a zodpovednosť za vlastnú nespokojnosť zvaľovala na spoločnosť. „Chcem vás teraz požiadať, aby ste takýchto ľudí nevychovávali, pretože keď ich nebudete vychovávať, nebudú myslieť ako ja a tým pádom neurobia to, čo som urobila ja,“ uviedla Olga na súde.
„Pretože som mala sestru, mohla som porovnávať správanie sa rodičov. So mnou zaobchádzali podstatne horšie a nevedela som si to vysvetliť. Škola sa pre mňa stala desivým prostredím, nie pre učenie, ale kvôli žiakom a potom aj učiteľom, tí všetci mi dávali najavo svoje pohoršenie nad tým, že si vôbec dovoľujem byť medzi nimi prítomná,“ ľutovala sa Olga ďalej.
Svoj postoj však Olga nezmenila ani v závere súdneho pojednávania, chladnokrvnú vraždu stále neoľutovala. „Nemôžem povedať, že to, čo sa stalo, ľutujem. Stojím si za svojím činom, inak by pre mňa stratil svoj vnútorný zmysel. Tí ľudia na zastávke pre mňa neboli nevinní, aj pre nich by som bola prügelknabe (obetný baránok), ak by som sa s nimi predtým stretla. Ak hovoríte, že som zrazila ľudí, ktorí mi nijako neublížili, potom musím odpovedať, že mi tiež ubližovali ľudia, ktorým som ja nijako neublížila. Každý národ má svoj rasizmus… a ja som bola jeho obeťou. Rada by som vyhlásila, že už nikdy nič také neurobím, ale mám pre to jednu podmienku, že už nikdy neurobíte z niekoho človeka, ktorý by sa musel deň čo deň cítiť ako prügelknabe. A museli by ste to sľúbiť verejne, aby o tom každý vedel.“
Mestský súd v Prahe ju uznal vinnou z osemnásobnej vraždy a odsúdili ju na trest smrti obesením. S rozsudkom Olga súhlasila nechcela sa odvolať. Jej matka však požiadala o milosť, ktorú vtedajší prezident Ludvík Svoboda zamietol. Na podnet jej matky sa konal odvolací súd na Najvyššom súde ČSSR, ktorý však rozsudok potvrdil. Jediné čo sa zmenilo, bolo prekvalifikovanie trestného činu viacnásobnej vraždy na trestný čin všeobecného ohrozenia.
Olgu popravili 12. marca 1975 v pražskej väznici na Pankráci. Olga Hepnarová sa tak stala poslednou ženou popravenou v Československu. Trest smrti bol v krajine zrušený v roku 1990. Na motívy zločinu nakrútili českí režiséri Tomáš Weinreb a Petr Kazda film Já, Olga Hepnarová.
Poľská herečka Michalina Olszańska, ktorá sa zhostila hlavnej úlohy beštiálnej vrahyne vo filme Já, Olga Hepnarová
