Šialená, chladnokrvná a bezcitná. Tak by sa dala charakterizovať masová vrahyňa Olga Hepnarová, ktorá nákladným autom vrazila do skupiny ľudí čakajúcich na zastávke. V centre Prahy v bývalom Československu spôsobila tragédiu, ktorá si vyžiadala osem obetí. Jediné, čo ju však na tomto ohavnom skutku mrzelo bolo to, že mŕtvych nebolo viac.
Vtedy dvadsaťdvaročná vodička z povolania Olga Hepnarová úmyselne vošla s nákladiakom na chodník, okamžite zabila troch ľudí a ďalších sedemnásť zranila. Ako napísal český portál iDnes.cz, ďalších päť ľudí zraneniam podľahlo v nemocnici.
„Na chodník som vošla úmyselne,“ priznala vrahyňa po spáchaní ohavného činu. V úmysle mala zabiť čo najviac ľudí. Podľa jej slov malo ísť o pomstu voči rodičom a spoločnosti.
Psychické problémy už v detskom veku
Narodila sa ako dcéra bankového úradníku a zubárky. Aj napriek tomu, že pochádzala z usporiadanej rodiny, už detstvo Olgy Hepnerovej nebolo prechádzkou ružovou záhradou. Ako malá nechcela chodiť do školy, mala zlý prospech a aj napriek tomu, že vystriedala štyri rôzne školy, nič sa nezlepšilo. Dostala sa preto do Detskej psychiatrickej liečebne v Opařanoch.
Svoju sestru Hepnarová opísala ako uzavretú. K rodičom sa podľa nej správala slušne, k podstatným rozporom medzi nimi nedochádzalo. Olge zrejme sestra prekážala z celej rodiny najmenej. Štvalo ju len, keď ju napomínala, aby chodila rovno. Podľa slov jej blízkych bola Olga uzavretá, s rodičmi nemala nejaké vážne konflikty. Jej matka ju opísala ako tichú a uzavretú. Odmietla, že by jej doma ubližovali alebo ju obmedzovali. Zaujímavá je jej spomienka na posledné stretnutie. Oľga si k matke prišla pre ľudskú lebku, ktorú dostala od nejakého medika a matka lekárka jej osadila zuby.
Otec Antonín v krátkej výpovedi uviedol, že dcéra bola tvrdohlavá. Od ôsmej triedy mala „nechuť k dochádzke“. Otca Olga Hepnarová nenávidela. Kvôli nemu dokonca podpálila rodinnú chatu. „Chcela som sa pomstiť otcovi,“ povedala. Keď sa jej znalci pýtali, či jej neprekážalo, že vo vnútri mohla uhorieť sestra a ďalší ľudia, odpovedala: „Nech sa zachráni, ako vie, bolo mi to fuk.“
V škole sa často bila s ostatnými spolužiakmi. Školu považovala za miesto, kde jej ubližovali ostatné deti. „Chodila som tam nerada a so strachom,“ píše sa v jej výpovedi. Od šiestej triedy sa výrazne zhoršil jej prospech. „Vďaka negatívnemu správaniu sa spolužiakov, učiteľov, ulice,“ uvádza sa vo výpovedi. Znalcom však povedala aj inú verziu. „Od prvej do siedmej triedy som bola najmúdrejšia, potom som lajdáčila,“ tvrdila vrahyňa. Podľa záveru znalcov mala ´ľahko až zjavne nadpriemernú inteligenciu.´
Pre problémy v škole ju preradili do paralelnej triedy. V siedmom ročníku si chcela siahnuť na život, keď zjedla dve balenia liekov a skončila v bezvedomí v nemocnici. Vtedy sa dostala na psychiatriu v Opařanoch, kde dokončila základnú školu. Podľa jednej z výpovedí o „umiestnenie do polepšovne“ sama žiadala. Podľa iných ju tam „strčili“ rodičia. Podľa odborníkov však išlo iba o nevyrovnanosť. Matka ako jediný problém spomína, že Olga nechcela chodiť na tanečnú.
„Celkovo to v Opařanoch bolo lepšie ako doma. Prvýkrát sa mi podarilo uchytiť sa medzi deťmi,“ dočítame sa v prepise jej výpovede. V polepšovni ju však iné dievčatá, ktoré opísala ako sadistické, priviazali k radiatoru a rozbili jej tvár. Jej sestra potom vo svojej výpovedi spomenula, že si z Opařan priniesla rôzne zlozvyky – ako fajčenie či nadávanie.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)