Šťastie vtedy bolo v tom, že redakcia mala v tíme schopných ľudí, ktorí vedeli „zázraky“ aj po technickej stránke, opísal Dobrovský.
„Boli tam krásne pracovné vzťahy. Myslím, že aj študentom bola daná celkom veľká dôvera,“ zmienila sa Klausová. V porovnaní s dnešnými elévami podľa nej napríklad v deväťdesiatych rokoch trávili oveľa viac času v teréne, rozprávaním s ľuďmi alebo aj na cestách do cudziny.
Procházková priznala, že začiatky v redakcii pre ňu boli krušné, spočiatku napríklad len varila novinárom kávu. „Potom ma poslali na nejakú reportáž do Poděbrad. Bol to strašný problém,“ popísala s tým, že z Poděbrad pochádza, čo jej vraj písanie reportáže sťažovalo. V roku 1992 potom odišla do Ruska a vzťahy s redakciou mala len na diaľku.
Čásenský do Ľudových novín nastúpil v roku 1998, kedy sa denníku nedarilo najlepšie. Dokonca sa uvažovalo, že skončí. „Prvé, čo sa celkom podarilo, bolo také obsahové oživenie novín,“ spomenul.
Podľa neho vtedy prakticky všetky denníky podporovali vládu, preto sa v redakcii rozhodli zaviesť do ľudoviek viac kritiky. „To zrazu vzbudilo záujem medzi čitateľmi a počas asi dvoch rokov sa predaný náklad zdvojnásobil,“ povedal.
Babiš ich odkúpil
Zlom pre Ľudové noviny priniesol rok 2013. Mediálnu skupinu Mafra, do ktorej noviny patria, vtedy od nemeckej skupiny RBVG kúpil Andrej Babiš (ÁNO), predseda novozaloženej strany ÁNO. „Myslím, že to bola ich najmenej svetlá chvíľa na českom trhu,“ vyhlásil Čásenský.
Klausová sa čoskoro potom rozhodla z redakcie, kde pôsobila ako šéfeditorka, odísť. „Cítila som tam stret záujmov. Nevedela som si predstaviť, že by som tam chcela dať pracovať,“ povedala.
Procházková nasledovala jej príklad v roku 2018. Spočiatku sa vraj Babiš a vedenie redakcie o ňu a témy východnej Európy, ktorými sa zaoberala, nezaujímali, takže si mohla písať, čo chcela. V Ľudových novinách ale potom podľa nej vyšiel zjavne podstrčený článok z vládnych kruhov, čo ju prinútilo „prásknuť dverami“, popísala.
Všetci hostia sa v závere zhodli, že v neďalekej budúcnosti najskôr skončia aj ďalšie slovenské tlačené denníky. „Myslím si, že Ľudové noviny sú prvou lastovičkou, ale letí kúsok pred kŕdľom,“ popísal Čásenský s tým, že by čakal koniec ďalšieho listu do piatich rokov.
