Periodikum, ktoré vychádzalo viac než 130 rokov, ukončí svoju tlačenú verziu. Hold, digitalizovanie časom postupne spôsobí prechod tlačených periodík do online prostredia.
Cez víkend naposledy vyjdú tlačené Ľudové noviny. Koniec denníka, ktorý vznikol pred viac ako stotridsiatimi rokmi, oznámila mediálna skupina Mafra v polovici júla, píše ČT24.
Zostane iba internetová verzia. Na ich minulosť si v 90′ ČT24 zaspomínali bývalí členovia redakcie „ľudoviek“ Kamila Klausová, Petra Procházková, Ján Dobrovský a Robert Čásenský.
Dojatie z ukočenia
Hostia sa zhodli na tom, že ich správa o konci ľudoviek zasiahla, ale príliš neprekvapila. „Môj sentiment k tomu je taký, že som to prijala v podstate s plačom,“ popísala Klausová, ktorá v Ľudových novinách v deväťdesiatych rokoch ešte ako študentka začínala svoju novinársku kariéru. Dodala, že ich vníma ako intelektuálny list, ktorý sa snažil pozerať na veci z nadhľadu.
Podobné to je aj pre Procházkovú. „Bola som v nich tridsať rokov. Umožnili mi zažiť obrovské veci, veľa ich zažiť. (…) Je to pre mňa smutná správa,“ povedala. „Bola to elita, neboli to noviny, ktoré mali najväčší náklad, ale boli to noviny, o ktorých sa hovorilo, o tých názoroch sa hovorilo,“ vníma ich vplyv na mediálnej scéne.
„Už som mal dlhší čas trochu smútok z toho, čo sú teraz Ľudové noviny, ale napriek tomu ma to dojalo,“ popísal Dobrovský, ktorý s niekoľkými ďalšími novodobú verziu denníka zakladal. „Je to pripomenutie nielen toho, koľko to stálo úsilie takéto noviny vybudovať,“ dodal.
„Ako keby skončila Bohemka – nie je to najväčší klub v Česku, ale je taký obľúbený, má veľa fanúšikov,“ zhrnul zase Čásenský, ktorý v novinách pár rokov pracoval ako zástupca šéfredaktora. Podľa neho o význame ľudoviek hovorí aj to, koľko významných českých novinárov nimi prešlo.
Zázraky po Nežnej revolúcii
Ľudové noviny sa k svojim čitateľom legálne vrátili po nežnej revolúcii. Už pár rokov predtým v obmedzenom počte utajene vychádzali ako samizdatový mesačník. O obnovu denníka po novembri 1989 sa zasadil ich vtedajší šéfredaktor Jiří Ruml.
„Bol to veľmi kuriózny projekt Jiřího Rumla, ktorý sa rozhodol, že treba vydávať noviny, obnoviť tradíciu Ľudových novín preto, aby to malo väčší záber ako ten, aký sme v samizdate robili,“ uviedol Dobrovský. V tom čase bolo mnoho ľudí skeptických, podotkol, vrátane jeho otca.
„Učili sme sa robiť sadzbu olovenú, liatu dole v sadziarni, nemali sme papier na to, aby sme mohli tlačiť… Karel Schwarzenberg nám poslal niekoľko rolí tlačiarenského papiera, ktoré zďaleka nestačili, museli sme papier zohnať inde,“ spomínal ďalej na začiatky ponovembrovej verzia denníka.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
