Tlak na verejné financie
Starnutie obyvateľstva pritom predstavuje dôležitú výzvu v oblasti vplyvu na vekovú štruktúru populácie. Miera ekonomickej závislosti, ktorá sa definuje ako pomer medzi počtom ľudí v poproduktívnom veku (65 a viac rokov) a počtom ľudí v produktívnom veku (15 – 64 rokov), určuje, koľko produktívnych ľudí dokáže vytvárať hodnotu potrebnú na zabezpečenie dôstojného života pre tých, ktorí svoju časť príspevku pre spoločnosť odpracovali.
Slovensko donedávna vychádzalo v tomto ukazovateli pomerne dobre, situácia sa však zmenila. Do roku 2015 bol tento pomer veľmi priaznivý, pričom v roku 2000 bol na Slovensku dokonca najnižší spomedzi štátov európskej 27-čky, a to 0,16, čo znamenalo, že 6 ľudí v produktívnom veku pripadá na 1 seniora. „Postupom času sa však táto miera zhoršovala a jej zhoršovanie sa stále zrýchľuje. V roku 2015 dosiahol podiel 5:1, v roku 2020 sa znížil na 4:1 a predpokladá sa, že do roku 2050 sa zníži až na 2:1,“ upozorňuje NBS.
Slovensko tak čaká jeden z najturbulentnejších rastov miery ekonomickej závislosti. Jej rast medzi rokmi 2022 a 2070 bude na Slovensku šiesty najrýchlejší spomedzi krajín EÚ 27. Ekonómovia očakávajú nárast o 28 percent. Z okolitých krajín nás predbehne len Poľsko s podobným rastom o 29 percentuálnych bodov. Na druhej strane spektra sa nachádzajú zvyšné krajiny V4 – Česká republika s druhým najnižším rastom a Maďarsko s piatym najnižším rastom. Miera ekonomickej závislosti bude vykazovať stúpajúci trend vo všetkých krajinách Európskej únie.
Starnutie obyvateľstva bude mať pritom veľmi vážne dopady aj na hospodárenie štátu. Dôchodcovia, ktorí majú už svoje odpracované, nebudú prispievať k ekonomickej prosperite krajiny v takej miere, ako počas života, keď boli aktívni na trhu práce. Ako populácia starne, klesajúce percento pracovníkov musí podporovať rastúce percento dôchodcov. Náklady na túto záťaž štát pretaví do zvýšenia daní a odvodov, ktoré financujú dôchodky a zdravotnú starostlivosť, ale môžu byť aj v podobe času a peňazí vynaložených domácnosťami na starostlivosť o rodičov. „Vyššie daňové a odvodové zaťaženie sa taktiež môže podpísať na nižšom ekonomickom raste,“ upozorňuje centrálna banka.
Starnutie populácie je jedným z najzávažnejších faktorov, ktorý spôsobuje zlé vyhliadky a nepriaznivú dlhodobú udržateľnosť verejných financií na Slovensku. Indikátor, ktorý sleduje nutnosť úpravy hospodárenia verejných financií pre zvládnutie verejného dlhu, je na Slovensku známy pod dvoma faktormi – vysoký aktuálny deficit verejných financií a vysoké očakávané náklady, ktoré vznikajú v dôsledku starnutia populácie.
Podľa najnovšieho reportu Európskej komisie o starnutí obyvateľstva za rok 2024 stúpnu v roku 2070 výdavky súvisiace so starnutím populácie oproti súčasnosti o 6,1 percenta HDP ročne, čím sa Slovensko dostane na tretie miesto v rebríčku krajín Európskej únie. „Približne polovica tohto nárastu bude tvorená výdavkami na dôchodky (najmä starobné a invalidné), pričom druhú polovicu tvoria najmä výdavky na zdravotnú a dlhodobú starostlivosť,“ dodáva NBS.
