Poľsko je prvou krajinou, ktorá hlási „vysoké počty“ mačiek nakazených vtáčou chrípkou na veľkom území. V pondelok o tom informuje Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Riziko nákazy pre ľudí však podľa zostáva nízke.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza vo vyhlásení: „Zdroj nákazy mačiek vírusom (H5N1) je v súčasnosti neznámy a prebieha epizootické vyšetrovanie.“ Poľské úrady koncom júna informovali WHO o nezvyčajnom počte úmrtí mačiek. Celkovo vykonali testy odhaľujúce prítomnosť vírusu u 46 mačiek a jedného rysa karakala žijúceho v zajatí. U 29 zvierat sa potvrdila nákaza vtáčou chrípkou, v dôsledku čoho 14 zvierat utratili a ďalších 11 uhynulo. Posledné úmrtie hlásili k 30. júnu.
WHO uviedla, že k 12. júlu neboli hlásené príznaky ochorenia u žiadneho človeka, ktorý sa dostal do styku s infikovanými mačkami a dodala, že obdobie pozorovania nad všetkými takýmito kontaktmi bolo ukončené.
Organizácia zdôraznila, že riziko nákazy ľudí po kontakte s infikovanými mačkami bolo pre populáciu v Poľsku vyhodnotené ako nízke. V poslednom čase došlo k alarmujúcemu nárastu infekcií vírusom u cicavcov, píše AFP. Prípady nákazy H5N1 u ľudí sú zvyčajne dôsledkom priameho alebo nepriameho kontaktu s infikovanou živou alebo uhynutou hydinou či kontaminovaným prostredím.
Európa zažíva od konca roka 2021 najhoršiu vlnu vtáčej chrípky vôbec. Závažné prepuknutia tohto ochorenia zaznamenali aj v Severnej a Južnej Amerike. V dôsledku šírenia vtáčej chrípky museli byť na celom svete utratené milióny kusov hydiny, mnohé z nich nakazené obzvlášť nebezpečným podtypom H5N1, ktorý sa po prvýkrát objavil v roku 1996.
Súčasné vlny šírenia vtáčej chrípky spôsobili podľa WHO v živočíšnej ríši hotovú „spúšť“. Postihli nielen hydinu a divo žijúce vtáky, ale aj cicavcov, potravinársky sektor a ohrozili aj živobytie mnohých poľnohospodárov.
Od roku 2020 dostala WHO 12 hlásení o prípadoch nákazy H5N1 u ľudí na celom svete. Štyri z nich boli závažné prípady, zatiaľ čo osem bolo miernych alebo asymptomatických.
