Možnosti zachytávania vody
Klimatická zmena má však na poľnohospodársku produkciu na Slovensku v súčasnosti aj pozitívny dosah v podobe predĺženia vegetačného obdobia, teda obdobia, počas ktorého sú teploty v rozsahu vhodnom na intenzívny rast plodín. Umožňuje to napríklad pestovanie teplotne náročnejších plodín či rozširovanie teplomilných plodín do podhorských oblastí. Podľa Živčáka to vytvára lokálny potenciál pre zvyšovanie úrod a výzvu pre pestovateľov, ktorí zmenené podmienky môžu využiť vo svoj prospech.
„Neznamená to však automatické celoplošné zvyšovanie úrod, keďže pozitívne účinky môžu byť úplne eliminované účinkom negatívnych faktorov, ako sú sucho, poveternostné extrémy alebo patogény. Je predpoklad, že celoplošne prevládnu skôr negatívne faktory spojené s klimatickou zmenou,“ vysvetlil Živčák.
Na predpovedané zmeny klímy sa pestovatelia môžu pripraviť rôznymi adaptačnými opatreniami, ako sú pôdoochranné technológie, systémy šetriace vodu, nové osevné postupy, nové odrody a hybridy plodín. Veľmi dôležitým adaptačným opatrením je aj vytváranie infraštruktúry na zavlažovanie plodín.
V širšom kontexte sú to aj opatrenia na zadržiavanie vody v krajine, budovanie rezervoárov závlahovej vody, ale aj vytváranie ekologicky funkčnej krajiny podporujúcej prirodzenú biodiverzitu.
O mimoriadne zlej situácii so zrážkami počas júla informoval aj Slovenský hydrometeorologický ústav. Začiatok júla síce podzemné vody dosahovali mierne nadpriemerné až nadpriemerné hodnoty z dôvodu výskytu silných búrok najmä v závere júna, ale „celoplošný deficit zrážok v mesiaci júl, vysoké teploty vzduchu a s tým spojená vysoká evapotranspirácia negatívne ovplyvnili situáciu v podzemnej vode,“ píše SHMÚ na svojom webe.
Ďalej dopĺňa, že „došlo k poklesom na zdrojoch na celom území Slovenska. Aj napriek tomu, pokles nebol až taký významný a celkovo hodnotíme tento mesiac ako priemerný.“
