Medzitým to nie je prvý výskum, ktorý kladie fyzickej aktivite na vrub jej prínos v boji proti demencii. Cvičenie sa napríklad objavilo v zozname dvanástich potenciálne ovplyvniteľných faktorov časopisu The Lancet v roku 2020. Okrem nedostatku fyzickej aktivity zoznam zahŕňal vysoký krvný tlak, problémy so sluchom, fajčenie, obezitu, depresiu, cukrovku, nízke vzdelanie a nedostatok sociálnych kontaktov. Ako novinku vtedy štúdia pridala znečistenie ovzdušia, nadmernú konzumáciu alkoholu a poranenie mozgu. Podľa výskumu je týchto dvanásť faktorov zodpovedných až za štyridsať percent prípadov demencie na svete, ktorým sa dalo predísť alebo ich oddialiť na neskoršie obdobie života práve vďaka uvedeným faktorom.
Fyzická aktivita sa odporúča aj v nedávnej štúdii z časopisu The Journal of Epidemiology and Community Health. Tá je vo svojich odporúčaniach konkrétnejšia a skúma prínosy fyzického cvičenia rôznej intenzity a trvania a konkrétne uvádza desať minút cvičenia strednej až intenzívnej intenzity. Dokonca aj o niečo kratšie intervaly takejto aktivity prospievajú mozgu viac ako pohyb nižšej intenzity, nehovoriac o sedení alebo spánku.
Okrem toho štúdia ponúka aj rady pre tých, ktorí trávia hodiny sedením, napríklad kvôli svojmu zamestnaniu. Mali by vymeniť svoju pracovnú stoličku za stojacu, alebo sedenie striedať s „občerstvením“ v podobe krátkych prestávok plných pohybu.
