Zaplnený kostol svätého Michaela archanjela praskal v sobotu pred poludním doslova vo švíkoch. Rodina, priatelia a známe tváre hereckého sveta naposledy vyprevadili hercov a režiséra Jána Sedala (†76).
Osobitý umelec, ktorý z rodnej Bratislavy cez Prahu zakotvil na dlhé roky v brnenskom HaDivadle, zomrel 30. januára. Na jeho zdravie sa oi. podpísali následky po poranení hlavy, ktoré mu v máji 2018 spôsobil v centre mesta vyšinutý muž. „Chcem požiadať Janka o odpustenie. Som vôl, ja som ho totiž zoznámil s tým človekom. Musím si to stále vyčítať,“ povedal pri rakve herca Martin Věchet, usporiadateľ trutnovského rockového festivalu.
Z osobností dorazili Břetislav Rychlík, Arnošt Goldflám či Zuzana Kronerová a početný zástup z HaDivadla. Naopak chýbali Bolek Polívka a Miroslav Donutil. Každý mal po ruke svoju spomienku na Sedala. „Jano bol človek mimoriadnych talentov, s ktorými úplne nevedel zaobchádzať. Jeho herectvo bolo úžasné, bolo strhujúce. V mnohých divadelných inscenáciách hral hrdinov aj darebákov. Okrem toho patril k najlepším súčasným českým básnikom,“ zveril sa jeho priateľ, režisér a herec Břetislav Rychlík.
Vľavo pri rakve sa nachádzal veľký čiernobiely portrét. Nechýbali smútočné vence od brnenských divadiel, kvetinový odkaz poslalo aj Dejvické divadlo. Smútočný obrad viedli farár Tomáš Fránek a populárny kaderník a diakon Ján Špilar. Hudbe kraľovala skladba Ave Maria, živo zahrala Horňácka hudba Petra Mičku a na záver zaznela pieseň Žalm (Davidov) z Biblie, zhudobnený Jiřím Bulisom z inscenácie HaDivadla Panoptikum, ktorú naspieval práve Ján Sedal. Pri odvoze rakvy sa ozval niekoľkominútový potlesk. „Vďaka za všetko, Janko,“ volal rad smútočných hostí. Sedal pôvodne vyštudoval bábkoherectvo na pražskej DAMU.
Zákerný útok
V máji 2018 brutálne napadol Sedala v centre Brna pred krčmou muž (32), ktorý ho krátko predtým požiadal o cigaretu. Herec podstúpil tri operácie mozgu a dlhý čas bol v umelom spánku. Hrozilo mu čiastočné ochrnutie pravej časti tela, prognóza sa ale našťastie nepotvrdila. Následky napadnutia boli však fatálne. Musel sa na neurorehabilitačnej klinike znova učiť hovoriť, čítať, písať aj počítať.
O neskutočnom ľudskom a umeleckom rozpätí Sedala svedčí aj fakt, že v roku 1989 podpísal Chartu 77. Stal sa tiež držiteľom Ceny Thálie za celoživotné majstrovstvo v alternatívnom divadle. Okrem hereckých rolí a režijnej práce v mnohých divadelných inscenáciách mu v roku 2018 vyšla kniha SMS básne, ktorú zostavil dlhoročný Sedalov kolega z HaDivadla a kamarát, herec, režisér a spisovateľ Arnošt Goldflam.
„Mánička, androš, chartista, Gagarin, bábkar, avantgardný spoluhráč z HaDivadla, fúkací harmonikár, ľudový spevák, cíglfelďák, bedniak od Vargu, prvý slovenský konzument pomfritov v rodine Mekyho Žbirku, otec Johanky, vynálezca tmy v kokosovom orechu,“ opísal Sedala kolega Rychlík.
Z undergroundu na výslnie
Sedal s divadlom začínal v 70. rokoch v pražskom undergroundovom prostredí. Do HaDivadla nastúpil v roku 1982 a v ňom pôsobil najprv v Prostějove, potom v Brne. Okrem HaDivadla spolupracoval aj s Divadlom Archa a súborom Vosto5, hosťoval aj v Divadle v Dlhej, Dejvickom divadle alebo Divadle Kalich. Objavil sa aj v niekoľkých filmoch a seriáloch. Okrem Četnických humoresiek treba v Dedičstve, Vďaka za každé dobré ráno, Strážca č.47 alebo Hanele.
