Podmienky pre pestovanie množstva plodín v strednej Európe sa s postupujúcimi vplyvmi klimatickej zmeny budú zhoršovať, avšak inde vo svete to bude ešte rýchlejšie.
Preto môže byť v našom regióne naďalej výhodné pestovať napríklad pšenicu aj pri väčšom riziku sucha, pretože niekde už ju nevypestujú vôbec, alebo s horšími výsledkami, píše portál ČT 24.
Český bioklimatolog Miroslav Trnka z Ústavu výzkumu globální změny Akademie věd ČR hovorí: „Nestačí pochopiť zmenu klímy len na úrovni Česka, ale treba poznať globálne dáta a mať pohľad na globálnu zmenu. Rozhodnutia, ako sa adaptovať, sú potom odlišné.“
„Napríklad pri veľmi špecifickej komodite, akou je chmeľ, sme zistili, že aj keď sa klimatické podmienky českým pestovateľom v súhrne skôr zhoršia, inde v Európe bude zmena k horšiemu ešte dramatickejšia. A tak má zmysel pestovanie chmeľu zachovať, hoci bude náročnejší ako dnes,“ vysvetlil odborník.
Vedci z CzechGlobe pod jeho vedením preto pracovali niekoľko rokov na projekte SustES, ktorý skúmal zmeny klímy a dopady na poľnohospodársku produkciu v globálnom meradle. Na základe výsledkov hľadali najlepšie adaptačné stratégie.
Podobne ako so chmeľom to podľa nich vyzerá aj s pšenicou. V blízkych produkčných regiónoch, ako je časť severnej Afriky, Blízky a Stredný Východ, budú podmienky na jej pestovanie oveľa horšie ako teraz. „Európa má voľné produkčné kapacity ako jeden z mála regiónov a je na nej, ako sa k tomu postaví a ako využije výpadok iných. Ani Ukrajina už nemusí byť obilnicou Európy, pretože juhovýchodnú Európu postihnú dopady klimatických zmien veľmi tvrdo,“ poznamenal Trnka. Na globálnom trhu už podľa neho zostávajú hlavne nevyspytateľné Čína a India.
Ak by vedci použili doteraz obvyklý spôsob a skúmali dopad klimatickej zmeny na každú komoditu zvlášť a iba v kontexte Česka, správy by u chmeľu i pšenice boli ďaleko negatívnejšie ako v prípade uváženia európskeho alebo globálneho vývoja.
Budúcnosť poľnohospodárstva vidí Trnka v rodinných farmách a podnikoch, ktoré pracujú s perspektívou udržateľného fungovania, berú zmenu klímy vážne a pripravujú sa na ňu.
„Je zodpovednosťou štátu dať im priestor a súčasne nepodporovať podniky, ktoré sa nechcú adaptovať. Väčšina poľnohospodárov, ako ich poznám, je inteligentná a vie, že kvôli meniacim sa agroklimatickým podmienkam a celému komoditnému svetu, musí priebežne skúšať nové veci a stále hľadať riešenie,“ dodal.
