Počet úmrtí v dôsledku horúčav sa môže v Európe do konca storočia strojnásobiť. Počty budú disproporčne rásť v krajinách na juhu Európy, ako je Taliansko, Grécko a Španielsko, zistila nová štúdia.
Chlad zabíja v Európe viac ľudí ako teplo, píše portál ČT 24. Niektorí preto tvrdia, že zmena klímy bude pre spoločnosť prínosom, pretože zníži počet týchto úmrtí. Štúdia publikovaná v časopise Lancet Public Health však zistila, že nejde o takú jednoznačnú rovnicu. Vedci totiž dospeli k záveru, že ak globálne oteplenie stúpne o tri alebo štyri stupne Celzia, potom nárast úmrtí v dôsledku tepla výrazne prevýši pokles úmrtia v dôsledku chladu.
Úmrtie v dôsledku teplého počasia by mohlo byť až 129-tisíc ročne, ak teplota stúpne o tri stupne Celzia nad predindustriálnu úroveň. V súčasnej dobe štatistiky uvádzajú, že v Európe v dôsledku tepla ročne zomiera 44 tisíc ľudí.
Podľa štúdie by ale mohol ročný počet úmrtí v dôsledku chladu a tepla v Európe vzrásť zo súčasných 407 tisíc na 450 tisíc v roku 2100, a to aj v prípade, že svetoví vedúci predstavitelia splnia svoj cieľ obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia.
„Očakáva sa, že s otepľovaním klímy a starnutím populácie bude dochádzať k oveľa väčšiemu počtu úmrtí v dôsledku tepla, zatiaľ čo úmrtie v dôsledku chladu sa zníži len nepatrne,“ uviedol spoluautor štúdie David García-León zo spoločného výskumného strediska Európskej komisie.
Podľa vedcov výsledky tiež naznačujú, že zmena klímy môže predstavovať „bezprecedentnú výzvu“ pre systémy verejného zdravia, najmä počas vĺn horúčav.
„Tento výskum je jasnou pripomienkou počtu životov, ktoré ohrozujeme, pokiaľ nebudeme proti zmene klímy konať dostatočne rýchlo,“ dodala Madeleine Thomsonová, vedúca oddelenia vplyvu klímy v charitatívnej organizácii Wellcome, ktorá sa na výskume nepodieľala.
Veľa vedcov ale v poslednej dobe hovorí, že určiť, kto zomrel vinou tepla, je oveľa zložitejší ako pri mraze – počty zomrelých pri vlnách horúčav teda môžu byť veľmi podcenené.
