Uznať niekoho vinným zo spáchania priestupku je tak možné len vtedy, ak zákon určité protiprávne konanie presne vymedzuje a definuje ho ako priestupok.
Zákon o civilnej ochrane navyše, v čase vydania oboch rozhodnutí o priestupkoch, vylučoval svoju aplikáciu vtedy, ak bol neskôr z rovnakého dôvodu vyhlásený núdzový stav podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu. „Uvedený stav bol síce neskôr zmenený novelou zákona o civilnej ochrane zákonom č. 9/2021 Z. z., ten však nadobudol účinnosť až po vydaní oboch rozhodnutí o priestupkoch podávateľa,“ vysvetľuje.
Polícia ignorovala, že sa osoba bez domova presúvala do útulku
Druhým dôvodom nezákonnosti oboch pokút bolo, že podávateľ navyše spĺňal jednu z výnimiek zo zákazu vychádzania – bol osobou bez domova a v čase uloženia oboch pokút sa presúval do zariadenia poskytujúceho sociálne služby ľuďom bez domova. Touto skutočnosťou sa však policajti v priestupkovom konaní vôbec nezaoberali.
„V danom prípade tak podávateľ nielenže nespáchal priestupok podľa zákona o civilnej ochrane, ale ani neporušil zákaz vychádzania podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu a naň nadväzujúcich uznesení vlády Slovenskej republiky účinných v tom čase,“ uvádza Gigac.
V prípade právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré porušujú základné práva a slobody, prichádza do úvahy ako jediné oprávnenie verejného ochrancu práv, odporučenie preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Keďže išlo o rozhodnutia vydané v blokových konaniach, ktoré nie je možné preskúmať mimo odvolacieho konania, verejný ochranca práv podal Okresnej prokuratúre Bratislava I podnet na podanie protestu prokurátora proti obom rozhodnutiam, s návrhom obe rozhodnutia zrušiť.
Pre prípad, že by policajný orgán protestu prokurátora nevyhovel, verejný ochranca práv navrhol, aby v takom prípade podal prokurátor proti obom rozhodnutiam správnu žalobu na správnom súde. Verejný ochranca práv totiž obdobnými oprávneniami nedisponuje.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
