Pobaltské republiky sa obávajú, že po Ukrajine zameria Rusko svoju pozornosť práve na nich. Budujú pozdĺž hranice zákopy a mínové polia, pokladajú drôtené ploty a pripravujú plány pre prípad ruskej invázie.
Aj preto vystupňovala ich nervozitu správa o plánovaných úpravách námornej hranice, ktorú v stredu zverejnila Moskva, informuje portál zpravy.aktualne.cz. Čo presne Rusi zamýšľajú, nie je zrejmé. Na webovom portáli, kde ruská vláda publikuje svoje uznesenia, sa objavila nenápadná informácia o „rozšírení ruských teritoriálnych vôd krajiny v Baltskom mori pri štátnej hranici s Litvou a Fínskom“.
Teda vo Fínskom zálive a potom v Kaliningradskej oblasti, ruskom území vklinenom medzi Litvu a Poľsko.
Litva reagovala pobúrene so slovami, že ide o ruskú provokáciu a súčasť psychologickej vojny, ktorú Kremeľ proti pobaltským republikám vedie. „Je to hybridná operácia, ktorá má za cieľ zneistiť susedné krajiny a ich obyvateľov. Ide o zámernú provokáciu a eskaláciu,“ uviedol litovský minister zahraničia Gabrielius Landsbergis.
Zatiaľ čo Fínsko vyzvalo na pokoj a premiér Petteri Orpo povedal, že je najskôr nutné preveriť fakty, susedné Švédsko zaujalo ostrejší postoj. „Rusko v žiadnom prípade nemôže samo jednostranne rozhodovať o nových hraniciach,“ povedal švédsky premiér Ulaf Kristersson.
Správa o pláne novo vymedziť teritoriálne vody počas stredy z ruského portálu zmizla a hovorca Kremľa Dmitrij Peskov poprel, že by Moskva chcela námorné hranice meniť. Ruské ministerstvo obrany predtým uviedlo, že súčasné hranice sú stanovené na základe námorných máp z polovice minulého storočia a už nezodpovedajú aktuálnej situácii.
Nie je tak jasné, čo terajšie oznámenie, ktoré neskôr Kremeľ stiahol, znamená.
Po vstupe Švédska a Fínska do NATO, ktoré Severoatlantickú alianciu rozšírili v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, sú ruské pobrežné oblasti v Baltskom mori obklopené teritoriálnymi vodami členov aliancie.
Zatiaľ čo Litva, Lotyšsko a Estónsko sa obávajú provokácií na svojich pozemných hraniciach s Ruskom (v prípade Litvy a Lotyšska aj s Bieloruskom), Fínsko sa zase stretáva s prílivom migrantov, prechádzajúcich jeho 1340 kilometrov dlhú hranicu s Ruskom. Fínska vláda už vlani uzavrela.
