„V období polarizácie na európskej úrovni vidíme, že kvalita demokratického diskurzu sa posúva dozadu namiesto dopredu a politici sú čoraz viac vykresľovaní ako nepriatelia. Tak zo strany iných politikov, ako aj zo strany širokej verejnosti,“ vysvetľuje Theuns. Označenie politického oponenta za nepriateľa „legitimizuje násilie v očiach tých, ktorí by ho nakoniec mohli použiť“.
Niektorí slovenskí politici sa postavili proti vyhrotenej politickej atmosfére. Prezidentka Zuzana Čaputová, ktorú postrelený premiér opakovane ostro kritizoval, v spoločnom vyhlásení so svojím nástupcom, Ficovým spojencom Petrom Pellegrinim, vyzvala na upokojenie napätia v spoločnosti a opustenie bludného kruhu nenávisti.
Iní však zaútočili na svojich oponentov. Neúspešný kandidát na prezidenta, bývalý minister spravodlivosti a bývalý predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin vyzval na rozpustenie najväčšej opozičnej strany Progresívne Slovensko, ktorú spojil s atentátnikom Jurajom C. Strana však zdôraznila, že konanie atentátnika odsudzuje a nemá s ním nič spoločné. Minister vnútra Matúš Ešto uviedol, že Juraj C. bol osamelý vlk, ktorý nebol členom žiadnej politickej skupiny.
Volebné kampane ako príležitosť
Volebné obdobie poskytuje radikálnym útočníkom väčšie príležitosti, upozorňuje Stefan Marschall, profesor politológie na Univerzite Heinricha Heineho v Düsseldorfe. „Volebné kampane sú vždy vystupňovaným obdobím, keď je pravdepodobnosť takýchto incidentov vyššia, pretože politici doslova vychádzajú do ulíc.“
„Stávajú sa a budú sa stávať, aj keď sa v našom politickom priestore už dlho nestali. Ale ak sa pozrieme na Nemecko v čase migračnej krízy, tam sa tieto veci už stali. Alebo si môžeme spomenúť na šialeného atentátnika v Poľsku,“ povedal pre idnes.cz politológ a odborník na extrémizmus a terorizmus Miroslav Mareš s odkazom na zavraždeného starostu poľského Gdanska Pawla Adamowicza.
Atentáty na premiérov sú však v Európe zriedkavé. Útok na Fica bol najvážnejší za posledné dve desaťročia. V roku 2003 bol spáchaný atentát na srbského premiéra Zorana Djindjiča.
