Vedci z iniciatívy World Weather Attribution Network v nedeľu v otvorenom liste adresovanom vládam siedmich latinskoamerických štátov uviedli, že klimatická zmena zvyšuje riziko a závažnosť požiarov v mokradiach Amazónie a Pantanalu.
Rozloha amazonského dažďového pralesa sa za posledné štyri desaťročia zmenšila o plochu veľkú ako Nemecko a Francúzsko dohromady.
V Brazílii, Bolívii, Peru, Ekvádore, Kolumbii, Venezuele, Guyane, Suriname a Francúzskej Guyane bolo za tento čas vyrúbaných 88 miliónov hektárov dažďového pralesa.
V pondelok to oznámilo združenie vedcov a mimovládnych organizácií RAISG (Red Amazónica de Información Socioambiental Georreferenciada), informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Odlesňovanie, najmä na ťažobné a poľnohospodárske účely, viedlo od roku 1985 do roku 2023 k strate 12,5 percenta rastlinnej pokrývky Amazónie, informuje France24.
Experti RAISG oznámili „zrýchlenú transformáciu“ Amazónie s „alarmujúcim nárastom“ využívania pôdy, ktorú predtým zaberali lesy na ťažbu, pestovanie plodín alebo chov dobytka.
„Veľké množstvo ekosystémov zmizlo, aby ustúpilo obrovským pasienkom, sójovým poliam alebo iným monokultúram, alebo sa premenili na krátery pre ťažbu zlata,“ uviedli.
„S úbytkom lesa vypúšťame do atmosféry viac uhlíka, čo narúša celý ekosystém, ktorý reguluje klímu a hydrologický cyklus, čo jednoznačne ovplyvňuje teploty,“ hovorí Sandra Rio Caceres z Inštitútu spoločného dobra – peruánska asociácia, ktorá sa na štúdii podieľala.
Predpokladá, že strata vegetácie v Amazónii priamo súvisí s veľkým suchom a lesnými požiarmi, ktoré postihujú niekoľko juhoamerických krajín.
Sieť vedcov World Weather Attribution v nedeľu uviedla, že klimatické zmeny zvyšujú riziko a závažnosť požiarov v amazonských a Pantanalských mokradiach, ktoré uvoľňujú „obrovské množstvá“ oxidu uhličitého do atmosféry.
„Nekonečné horúčavy sa spojili s nízkymi zrážkami, aby sa tieto vzácne ekosystémy zmenili na vysoko horľavé trosky,“ povedala Clair Barnes, výskumníčka z Imperial College London.
„Kým bude svet spaľovať fosílne palivá, riziko ničivých požiarov bude v Amazónii a Pantanale naďalej narastať,“ dodala.
Sucho dostalo niektoré rieky Amazonky na najnižšiu úroveň za posledné desaťročia, čo ohrozilo životný štýl približne 47 miliónov ľudí, ktorí žijú na ich brehoch. Suché obdobie spôsobilo, že v Brazílii, Ekvádore, Kolumbii a Peru sa požiare – často zapaľované na čistenie pôdy pre poľnohospodárstvo – vymkli kontrole.
