Novým predsedom Rady Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR) sa stal Jozef Krošlák, bývalý hovorca expremiéra Vladimíra Mečiara. Po svojom zvolení priznal, že to preňho bolo príjemné prekvapenie, keďže takýto výsledok neočakával.
Členovia rady si Krošláka zvolili na svojom prvom zasadnutí, ktoré sa konalo v utorok popoludní v priestoroch parlamentu. V tajnej voľbe získal podporu šiestich členov, zatiaľ čo jeho súper, bývalý predseda Rady RTVS Igor Gallo, obdržal tri hlasy, píše Denník N. Celkovo má rada deväť členov.
Už vopred sa šírili dohady, že Krošlák má vysoké šance stať sa predsedom. Do povedomia verejnosti sa dostal najmä v roku 1998, keď počas rozhovoru s redaktorom Rádia Twist reagoval na otázku o odchode Blaženy Martinkovej, Mečiarovej poradkyne, ironickou poznámkou, ktorá sa mu napokon stala osudnou a znamenala koniec jeho pôsobenia ako hovorca.
V nasledujúcich rokoch Krošlák pracoval ako asistent poslanca Gustáva Krajčiho (HZDS), neskôr pôsobil pri banskobystrickom županovi Milanovi Marčokovi (kandidát Smer–HZDS). V mediálnom prostredí sa objavil aj ako regionálny redaktor TASR a v roku 2008 ho Štefan Nižňanský, vtedajší šéf STV, vymenoval za riaditeľa štúdia v Banskej Bystrici.
Post pre „plochozemca“
Podpredsedom rady sa stal Lukáš Machala, ktorý pôsobí ako generálny tajomník služobného úradu na ministerstve kultúry. Rovnako ako Krošlák získal šesť hlasov, zatiaľ čo jeho oponent David Lindtner, poradca premiéra, získal tri.
Zloženie vedenia rady naznačuje silné väzby na politickú scénu. Krošlák bol dlhodobo spájaný s HZDS, Machala má minulosť v SNS, pôsobil ako poradca Andreja Danka, neskôr sa angažoval v hnutí Republika a v súčasnosti vystupuje na verejnosti spoločne s ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou, hoci oficiálne nezastáva politickú funkciu.
Univerzitný funkcionár napojený na ruskú propagandu
Politické pozadie má aj Marcel Behro, kvestor Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, ktorý bol minulý týždeň zvolený za člena rady. V roku 2014 kandidoval za Smer v komunálnych voľbách. Na sociálnych sieťach sa prezentuje ako motorkár a minimálne raz sa zúčastnil akcie motorkárskej skupiny Noční vlci – organizácie, ktorú analytici označujú za nástroj ruskej propagandy.
Na jednom z podujatí, konkrétne v Holíči, sa objavil v tričku s logom skupiny v azbuke a nápisom „MC Europe“, ktoré dopĺňali čísla 14:23, symbolizujúce biblický verš často využívaný Nočnými vlkmi. Tento úryvok z Evanjelia podľa Lukáša vyzýva, aby boli všetci pozvaní „naplniť dom“, čo skupina interpretuje v kontexte svojich ideologických posolstiev.
Behro pôsobí ako kvestor univerzity od roku 2014 a predtým zastával rôzne funkcie na Trnavskom samosprávnom kraji – najprv ako asistent župana Tibora Mikuša (HZDS), neskôr ako vedúci odboru cestovného ruchu. Funkcia kvestora zahŕňa administratívne, ekonomické a právne riadenie univerzity.
Na otázky Denníka N týkajúce sa jeho účasti na akciách Nočných vlkov odpovedal stroho – najskôr tvrdil, že s nimi nemá nič spoločné, a neskôr na ďalšie otázky odmietol reagovať.
Kto sú Noční vlci?
Európska vetva tejto ruskej motorkárskej skupiny sa prezentuje ako skupina vlastencov, ktorí uctievajú pamiatku padlých sovietskych vojakov. Najznámejším slovenským členom bol podnikateľ Jozef Hambálek, ktorého EÚ v roku 2022 zaradila na sankčný zoznam pre jeho styky s ruskou vetvou Nočných vlkov. V marci 2024 bol zo zoznamu vyradený, aj vďaka diplomatickým snahám slovenskej vlády, pričom premiér Robert Fico osobne loboval za jeho podporu.
Fico vtedy tvrdil, že Hambálek nepredstavuje žiadnu hrozbu, je len človek s vášňou pre motorky. Hambálek tiež odmietal tvrdenia o propagácii Ruska a vyhlasoval, že ide len o prejavy úcty k obetiam vojny.
Odborníci však skupinu považujú za súčasť ruskej propagandy, ktorá aktívne podporovala agresívne akcie proti Ukrajine už pred vypuknutím vojny. Podľa bezpečnostného analytika Matthewa Laudera sa členovia skupiny podieľali na útokoch a logistickej podpore ruských síl vrátane zajatia ukrajinských dôstojníkov. Financovanie týchto aktivít zabezpečoval priamo ruský režim – podľa tímu okolo zosnulého Alexeja Navaľného len do roku 2015 skupina získala od štátu minimálne milión eur.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
