Čo sa teda zmenilo? Podľa Denningsa je faktorov viac. Moderná medicína síce umožnila ľuďom žiť s darovanými orgánmi a prežiť aj predtým nepredstaviteľne smrteľné choroby a zranenia, lenže to organizmus niečo stojí. Oslabuje ho to natoľko, že nie je schopný „prevádzkovať“ svoj vysoko energeticky náročný imunitný systém na sto percent, takže plesne túto slabinu využijú.
Dôvodov je ale viac. V poslednej dobe pribúda dôkazov, že niektorým plesniam pomáha aj zmena klímy. V teplejšom podnebí sa vedia rýchlejšie adaptovať, takže sa ľahšie prispôsobia aj ľudskému telu a tiež liekom, ktoré proti nim zdravotníci nasadzujú. Týka sa to napríklad nebezpečnej Candidy auris.
Dennings upozorňuje, že úmrtia na plesne, ku ktorým v dnešnej dobe dochádza, často súvisia s inými zdravotnými problémami. Odhaduje napríklad, že viac ako dva milióny prípadov ročne a 1,8 milióna úmrtí na invazívnu aspergilózu – infekciu plesňami rodu Aspergillus, ktorá obvykle postihuje pľúca – sa vyskytuje u ľudí, ktorí bojujú s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, rakovinou pľúc alebo krvi, tuberkulóznou infekciou alebo sú v intenzívnej starostlivosti.
Ani jedna z týchto chorôb nemusí byť smrteľná, rovnako tak je len výnimočne smrtiaca samotná aspergilóza, ale dohromady sa ich efekt posilní a znásobí.
Popisovaný výskum ale môže byť do značnej miery nedostatočný. Autori do neho totiž nedokázali zahrnúť dopady covidovej pandémie, pri ktorej existuje množstvo náznakov, že pomohla vyvolať rozsiahle epidémie plesňových chorôb vo výrazne vyťažených nemocniciach. Dobre popísaný je tento jav najmä v Indii.
Podľa Denningsa by sa dalo mnohým úmrtiam predísť, keby lekári mali k dispozícii lepšie nástroje na rozoznávanie plesní a tiež účinnejšie lieky.
