Hubové infekcie, teda choroby spôsobené plesňami, v súčasnej dobe prispievajú k úmrtiu necelých štyroch miliónov ľudí ročne. Pritom pred desiatimi rokmi to bola iba polovica.
Výskum vedený Davidom Denningom z Manchesterskej univerzity popísal, že hlavnou príčinou úmrtí sú súbežné infekcie, kedy sa spojí nákaza nejakej nebezpečnej choroby a na ňu potom „prisadne“ práve pleseň, píše portál ČT 24. Takýto stav sa potom len veľmi zle lieči, pričom liečbu ešte komplikuje nedostatok rýchlych a spoľahlivých diagnostických testov a taktiež stále väčšia odolnosť plesní voči špecializovaným liekom, antimykotikom.
Denningov tím vykonal analýzu úmrtí na plesňové ochorenia, ktoré vychádzali z celosvetových dát, už pred desiatimi rokmi, vlani na ňu nadviazal štúdií, ktoré mali rovnakú metodológiu, ale posudzovala súčasnosť. Vyšla v špecializovanom odbornom žurnáli The Lancet Infectious Diseases.
Dennings teraz odhaduje, že na celom svete dochádza každoročne k 6,5 milióna invazívnych plesňových infekcií a 3,8 milióna úmrtí súvisiacich s plesňami. Približne 2,5 milióna z nich možno priamo pripísať plesniam – tie sú teda tým hlavným dôvodom, prečo daný človek zomrel. Celkom infekčné choroby pripraví o život asi 14 miliónov ľudí ročne.
Že týchto nákaz plesňového pôvodu pribúda, je vlastne trochu paradoxné. Na rozdiel od vírusov a baktérií nie sú huby zďaleka tak schopné do ľudského tela preniknúť alebo sa v ňom šíriť, imunita sa s nimi vie spravidla ľahko vysporiadať. A to hlavne preto, že si nevyvinuli také rafinované triky ako napríklad práve vírusy.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
