Hovorca dodal, že podľa francúzskeho práva sú kritériá na to, aby sa sexuálne napadnutie považovalo za znásilnenie, „veľkorysé a flexibilné“ a že tento zločin sa trestá až 15 rokmi väzenia v porovnaní s iba ôsmimi v smernici EÚ.
Európska ženská lobby však odsúdila francúzske a nemecké veto ako „hanebné“ a „úplne pokrytecké“ vzhľadom na to, že obe progresívne krajiny sú zmluvnými stranami Istanbulského dohovoru, ktorý nariaďuje absenciu súhlasu ako definíciu znásilnenia.
Hoci EÚ dohovor formálne ratifikovala v júni minulého roka, v piatich členských štátoch – Bulharsku, Českej republike, Maďarsku, Litve a na Slovensku ešte nevstúpi do platnosti.
Minulý štvrtok český Senát po siedmich hodinách búrlivej diskusie dohovor neratifikoval. Zmluva zasiala v krajine horkú kultúrnu vojnu, pričom zákonodarcovia z vládnucej pravicovej strany ODS vedú výzvy na jej zrušenie a minister spravodlivosti krajiny odsúdil jej autorov za „pochybné ideologické výrazy“.
„Postavte sa za ženy“
Približne 5 % žien v EÚ bolo po dovŕšení 15 rokov znásilnených, odhaduje Agentúra EÚ pre základné práva. Toto číslo bude pravdepodobne oveľa vyššie kvôli medzerám v údajoch.
V posledných rokoch došlo k strašným zločinom vrátane skupinového znásilnenia 18-ročného dievčaťa v Španielsku v roku 2016 známeho ako „La Manada“ alebo znásilnenia dvoch 11- a 12-ročných dievčat maloletými na predmestí Neapolu v minulom roku. To prinútilo vlády zvážiť právne reformy. Právna ochrana, prístup k spravodlivosti a podpora obetí sa však medzi európskymi krajinami stále veľmi líšia.
Marta Asensio, aktivistka, ktorá prežila znásilnenie chemikáliami, pre Euronews povedala, že jej partner ju celé roky privádzal do bezvedomia sedatívami, aby ju sexuálne napadol.
„Nemala som žiadne modriny ani žiadne viditeľné stopy, pretože moje telo bolo úplne bezvládne,“ vysvetlila. „Na druhý deň som sa cítil hrozne, použito, špinavo a bola som nahnevaná na seba. Keď som mu povedala, aby to už nerobil, povedal mi, že by som mal byť šťastná, že ma tak veľmi chce.“
Marta je jednou z odhadovaných 22 % žien v EÚ, ktoré boli sexuálne napadnuté rukou svojho partnera alebo bývalého partnera. Zločin, ktorý utrpela a ktorý opisuje ako „brutálny spôsob, ako ma ovládnuť“, by však podľa súčasných zákonov v mnohých členských štátoch EÚ nebol trestný.
Marta sa obáva, že neochota národov prijať pokrokové zákony zamerané na ochranu žien je znakom hlboko zakorenenej patriarchálnej kultúry, ktorú je ťažké potlačiť. „Blokovanie tejto historickej príležitosti na vyrovnanie ochrany žien pred znásilnením je chyba, ktorú si nemôžeme dovoliť,“ povedala.
Poslankyňa Incir pre Euronews vyjadrila nádej, že členské štáty nájdu politickú vôľu zmeniť svoje pozície na poslednú chvíľu. „Stále majú možnosť zmeniť sa z nesprávnej strany histórie na správnu stranu histórie a postaviť sa za ženy a dievčatá v celej našej Únii,“ povedal Incir.
